Ako sa správať k manželovým deťom z prvého manželstva, ktoré ma nemajú radi?
ZodpovedanéDobrý deň,
s manželom sme sa dali dokopy krátko po tom ako sa jeho ex odsťahovala pred tromi rokmi k milencovi aj spolu s dvomi deťmi. Syn má teraz 16, dcéra 11.
Zo začiatku k nám deti chodili spať, chodili sme spolu na výlety. Nebol žiadny problém. Môj vzťah s manželom bol a je od začiatku harmonický. To sa o jej vzťahu s vtedajším milencom povedať nedalo. Matka však začala deti huckať proti nám a hlavne proti ich otcovi. Ich vzťah začal chladnúť a momentálne trvá len kvôli tomu, že sa im manžel neustále ozýva. Každé 2 - 3 deň im napíše a niekedy trvá 3 týždne pokým dostane odpoveď. Deti sa ozvú 3x za rok, keď niečo potrebujú. Medzitým sa dosť často stalo, že sa deti správali škaredo k manželovi (vynadali mu), urážali jeho a aj mňa. To však manžel neriešil kvôli deťom. Nechcel ešte viac kaziť ich vzťah. Neustále ho však vinia za všetko.
Pred rokom sa nám narodila dcérka a to sa všetko ešte viac pokazilo. Znova len výčitky. Onedlho sa nam narodí naše druhé dieťa. O naše deti absolútne nemajú záujem, neberú ich ako súrodencov. Ak aj spali u nás, tak na malú sa ani nepozreli. Mňa to bolí, ale manžel to nikdy neriešil.
Mňa najviac trápi to, že manžel sa môže hoci ako snažiť, stále on bude ten zlý. Minulý rok s nami trávili čas iba vtedy, keď sme ich brali na dovolenku. Tam bolo všetko ako tak ok, pokým sa manžel neozval k malej dcérke. Prídu k nám iba vtedy, keď sú narodeniny alebo Vianoce. Darčeky im vždy kupujeme a dávame spolu, aj ked mne už ani na Vianoce nechcú popriať všetko dobré.
To, čo si oni dovoľujú k otcovi je pre mňa nepochopiteľné. On sa aj napriek tomu stále snaží a všetko im toleruje. Vždy to skončí proti nemu. A pritom je to úžasný manžel a aj otec.
Už to trvá tretí rok, neviem ako dlho to ešte bude takto fungovať.
Ako by sa mal manžel zachovať a správať sa k nim?
Do kedy sa dá takto umelo udržiavať vzťah medzi deťmi len z otcovej strany?
Už boli viaceré pokusy o zmierenie, o komunikáciu. Vždy to však skončilo tak, že my sme tí zlí a my sa máme zmeniť.
Ako by som sa mala ja správať k ním, ak sa oni takto správajú ku mne a k našim deťom?
Ja by som sa zmierila aj s tým, ak by nás nemali radi. Najviac ma trápi to, že ako sa správajú k otcovi, ktorý si to nezaslúži. Nikdy na nich nekričal, zlé slovo nepovedal na ich mamu, aj keď ja som si toho na svoju adresu vypočula dosť.
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
manželove deti sú akurát vo veku kedy sa často odvracajú celkovo od svojich rodičov. Zameriavajú sa na iné typy vzťahov, ktoré sú pre nich prioritné, preto je vo väčšine prípadov ťažšie sa k nim obracať s rôznymi požiadavkami.
Vy nemôžete pracovať s názorom iných ľudí. Pokiaľ sám manžel nemá motiváciu niečo so vzťahom urobiť, tak pravdepodobne rezignoval, alebo mu to takto vyhovuje môžete jedine pracovať so svojimi vlastnými pocitmi. Keďže nepoznám manželov pohľad na celú situáciu, tak nedokážem odpovedať na otázku ako by sa on mal k nim správať.
Pokiaľ máte tú možnosť s nimi komunikovať, snažte sa o vytvorenie akéhosi partnerstva, nadobudnutie dôvery medzi vami, aby vás nebrali ako nepriateľku. Myslím, že toto je kľúčové. V tomto veku, keď na nich budete nejakým spôsobom reagovať kriticky, využívať nejaké tresty, tak jediné čo dosiahnete je odpor. Prípadne pokus o pomstu. Je to však veľmi náročné a chce to veľa trpezlivosti.
Niekedy len stačí zrkadliť ich emócie na otvorenie nejakej konverzácie a rozprávať sa s nimi bez nejakého násilného vyjadrovania svojej moci či presadzovanie pravdy. Napríklad: Vidím, že nemáš náladu na rozhovor. Mňa však zaujíma, čo pekné si prežil kým sme sa nevideli. Ak by si sa chcel porozprávať neskôr, tak môžeme kedykoľvek.
Skúste sa s nimi ďalej porozprávať, čo očakávajú, aká by vaša úloha mala byť vo vzťahu k nim, ako si to predstavujú. Ak sa vy budete správať k dieťaťu láskyplne aj v období, keď vás odmieta, zvyčajne si k sebe časom nájdete cestu. Tak isto hľadajte spoločné riešenia. To je podstata "partnerstva" s deťmi. Vyjadrujte im svoje pocity, že je pre vás nepríjemné, mrzí vás to aký máte spolu vzťah. Opýtajte sa ich čo navrhujú, aby ste pre to urobili aby sa cítili lepšie vo vašej prítomnosti a podobne.
Ideálne je zbližovanie sa pri spoločných aktivitách – výlety, šport, kultúrne podujatia, zoo. Tam dieťa pochopí, že nie je „odstrčené“ na vedľajšiu koľaj. Dbajte aj na ich názor. Pri výbere nejakého programu stojte na tom, aby sa aj sami vyjadrili o nejakých návrhoch.
Pri "výchove" choďte na to skôr pozitívne. Dávajte im najavo lásku. Hovorte im, že ste rada, že ich tu máte a že sú pre vás dôležití. Oceňujte a povzbudzujte ich za veci, ktoré urobia dobre aj vtedy, keď napríklad zvládnu svoj hnev ak nejaký prejavujú.
Vzťah otca a detí tu bude stále, nech je akýkoľvek. Dôležité je dávať deťom najavo, že ste tu pre nich kedykoľvek aj vo chvíľach, kedy vás odmietajú z nejakých dôvodov. Netlačiť na nich príliš. Treba ich akceptovať a poskytnúť láskyplnú náruč kedykoľvek, keď o to budú žiadať. Takýmto spôsobom oni niekde v sebe určite budú držať informáciu, že otec je tu pre nich kedykoľvek a v ťažkých situáciách si na to určite spomenú. Záleží tiež na tom, aké pevné boli základy ich vzťahu predtým.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička