Ako sa správať k 15 ročnému synovi, ktorému záleží iba na kamarátoch?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 15 ročného syna, ktorý má poruchy učenia, dysortografiu a dyskalkuliu. Má obdobia, kedy je úplne v pohode. Potom je obdobie, keď je pod vplyvom kamarátov. Tí ho nahovoria na neplechu. Oni sa z toho vyvlečú a vždy on je ten zlý. Potom je na určitý čas pokoj a syn sa ukľudní.
Keď je potom znova s tými kamarátmi, tak je zle. Tých kamarátov mu zakazujeme a zakazujeme mu chodiť s nimi von.
Dnes chcel ísť po dlhšej dobe von. Vyzeral byť rozvážny. Povedali sme mu, že môže ísť len na dve hodiny a nie s tými komplikovanými kamarátmi.
Sľúbil, že dobre. Kým mu niekto nezazvonil. A vtedy začal amok. Nechcel povedať, že kto prišiel preneho. Začal nám vykrikovať, že mu nič nedovolíme a bolo tam toho ešte viac.
Nakoniec nám povedal, že ho zajtra nemáme čakať, lebo domov už nepríde. Vôbec si neuvedomuje dôsledok svojho správania. Jemu záleží iba na kamarátoch. Keď som mu povedala, že s takýmto správaním pôjde na psychiatriu, tak povedal, že dobre. Vraj aj pod mostom sa bude mať lepšie ako doma s nami.
Bolí ma to. My sa snažíme, pomáhame mu a on sa takto správa.
Chodíme k psychologičke a aj k psychiatričke. Nič nepomáha.
Ako sa máme k nemu správať?
Čo nám odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
syn je vo veku, kedy je prirodzené, že sa obracia viac na kamarátov ako na rodinu. Kamaráti sú preňho momentálne všetkým. Rozumiem, ze z vášho pohľadu má zrejme kamarátov, ktorí nie sú vhodní, avšak zákazy tu zrejme nemajú nejaký veľký význam.
Syn si asi bude robiť po svojom.
Dôležité je, či má syn zvnútornené čo je správne a čo nie, či mál doteraz správne nastavované hranice, aká výchova mu bola poskytnutá, či autoritatívna, alebo partnerská, či si dôverujete, či má dostatočne vybudovanú sebaúctu, pozná a ovláda svoje emócie, či boli a sú napĺňané jeho potreby, aký vzťah máte vybudovaný. Mal by fungovať viac na princípe vnútornej motivácie a nie vonkajšej. Tiež je podstatné, ako funguje v škole, ako sa vyrovnáva so svojimi diagnózami, či nezažil v kolektíve nejaký posmech, ako je prijímaný aj doma aj v iných prostrediach. Je mnoho vecí, ktoré by som potrebovala vedieť, aby moja odpoveď mohla byť konkrétna.
V tomto veku sa dá ešte niečo napraviť, avšak bude to omnoho ťažšie ako keby bol malý. Ako odporúčam takmer každému, syn potrebuje bezpečné a predvídateľné prostredie, v ktorom sa cíti prijatý. Komunikujte mu jeho emócie, zrkadlite ich. Popisujte a reflektujte situáciu a jeho činnosti. Je dôležité, aby u vás doma fungovali hranice a aby ste mali nastavené pravidlá. Oceňujte ho, prejavujte mu dôveru aspoň v niečom, aj keď zrejme je to pre vás náročné. Dávajte mu na výber a jeho rozhodnutia rešpektujte. Skúste uzatvárať spolu dohody. Venujte mu pozornosť, aj keď ju možno nechce. Dajte mu aspoň najavo, že ho počúvate, snažíte sa mu rozumieť, prijímate ho, že sa zaujímate.
Vyjadril sa, že by bol radšej pod mostom. Verím, že vás to zabolelo. Ale zdá sa, že ani pre neho to nie je jednoduché. Skúste pracovať na vzťahu, na tom, aby sa doma cítil prijatý a v bezpečí.
Neviem kam chodíte k psychologičke a psychiatričke, ako máte nastavenú spoluprácu. Možno by stálo za to zvážiť nejakú rodinnú formu terapie, popr. najprv vy ako rodičia, aby ste sa aj vy naučili v tých náročných situáciách chodiť a ošetriť seba a následne skúsiť pracovať s celým rodinným systémom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com