Ako sa rozprávať s 3,5 ročným synom o zomieraní blízkej osoby?

Dobrý deň,

verím, že táto situácia musí byť pre celú rodinu veľmi frustrujúca. Vôbec sa mi nepíše táto odpoveď ľahko. Napriek tomu, že všetci vieme, že smrť je súčasťou nášho života každý to nesieme ťažko.

Vaše dieťa je vo veku kedy ešte nechápe smrť ako niečo čo je nezvratné a myslí inak ako dospelý človek. Určite je veľmi zvedavé a kladie vám nejaké otázky. Môžete preto čakať rôzne otázky tipu, či starkej nie je zima a pod. Je to normálne a vy ho len uisťujte, že je určite v poriadku.

O smrti komunikujte citlivo, empaticky a hlavne neskrývajte svoje vlastné emócie. Nie je vhodné, aby zakrývali svoj smútok napr. smiechom, keď to reálne tak necítia. Deti majú úžasnú schopnosť vcítenia, vedia z nás veľa odčítať a boli by preto z toho zmätené. Samozrejme robte to v takej miere akej je dieťa schopné vaše emócie prijať.

Spôsob, akým smrť dieťaťu vysvetlíme, resp. popíšeme má veľký vplyv na to, či dieťa tento jav v rámci svojich možností pochopí a príjme, alebo sa ponorí do úzkostných a strachom naplnených fantázií.

Nie je vhodné prirovnávať smrť k bežným javom ľudského života. Napr. k spánku alebo k ceste. Je to popretie smrti, resp. polopravda a deti zavádza. Môžeme u nich potom vyprovokovať úzkosť a strach z noci a zo spánku, ako aj strach z akéhokoľvek vzdialenia od rodičov. Hovorte v jednoduchom jazyku a môžete pri tom využiť životné funkcie.
Napríklad: Starká sa vrátila od doktora, ktorý povedal, že jej srdiečko bohužiaľ nefunguje tak ako má. Bez srdiečka žiť nemôžeme. preto sa musíme pripraviť, že keď jej srdiečko prestane byť už tu s nami nebude.

V prípade ak ste veriaci nebojte sa hovoriť o tom, že ľudia končia v nebi. Predstava toho, že človek, ktorý umrel sa nachádza v nebi je pre dieťa upokojujúca.

Synčekovi buďte oporou a pomáhajte mu jeho emócie zvládať, aj keď je to pre vás náročné. Pomenujte mu ich: Viem, že si smutný, je to normálne aj my všetci sme smutní. Môžeme ti nejako pomôcť, aby ti bolo lepšie?

Na to či vziať alebo nevziať dieťa na pohreb nie je univerzálna rada. Musíte vnímať a preskúmať aký dopad môže mať smrť práve na vaše dieťa a podľa toho sa rozhodnúť. Pokiaľ je vaše dieťa veľmi citlivé a bojíte sa, že by situáciu nezvládlo radšej ho na pohreb neberte. Dieťaťa sa môžete aj spýtať aký má na to celé názor. Či by chcelo ísť. Predtým si však musíte prejsť čo sa na taktom pohrebe deje. Prípadne ak sa rozhodnete ho vziať mali by ste mať v zálohe nejakú blízku osobu, ktorá by ho v prípade potreby vedela odviesť domov. Nikdy deti nenútime do toho, keď sami nechcú.

Ak sa dieťa rozhodne, že sa pohrebu nechce zúčastniť, tak môžete samozrejme zvoliť vlastné rozlúčenie v úzkom kruhu. Citlivo sa o smrti porozprávajte, ukážte hrob, vysvetlite, že tam budete chodiť spomínať.

Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.