Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 13 mesačného syna, ktorý začína chodiť a viac vymýšľať. Objavuje zásuvky v byte, vyhadzuje veci z linky. Keď mu pri takomto niečom pohrozím s prstom, že sa to nerobí a zvýšim hlas, automaticky sa rozplače a uteká ku mne, chce ma objať a pomojkať sa.
Ako sa mám vtedy zachovať? Chcem, aby vedel, že urobil niečo zlé. Príde mi to ako keby som netrvala na tom, za čo ho hreším, keď ho poľutujem. Zároveň je chladné ho odmietnuť a neobjať, keď si to vyslovene žiada.
Ďakujem za radu
Dobrý deň,
syn je síce malinký, ale aj tak je možné mu dať hranicu. Povedať "nie", popr. dať ruku cez predmet, ktorý by nemal chytať, alebo ho dať preč z jeho dosahu. Tiež môžete odviesť pozornosť inam.
Treba byť pri tom trpezlivý, je ešte malý, potreba a chuť skúmať je silná a len pomaly sa tejto hranici naučí, zistí, čo tým "nie" myslíte.
Je dobré dať hranicu dôrazne, ale hlas zvyšovať veľmi netreba.
Ak by ste ho nepomojkali, bol by to ako trest a tresty vo výchove z môjho pohľadu nie sú vhodné. To, čo chcete dosiahnuť zadaním hranice, je aby danú vec nechytal a keď ho mojkáte, tak to nerobí.
Namiesto trestu sa dá vyvodiť dôsledok. V tomto veku, ak chytá čo nemá, znemožníme mu k tomu prístup.
Dieťa sa len učí, skúma, napĺňa si potreby, zisťuje ako svet funguje.
My ho týmto celým máme sprevádzať.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com