Ako riešiť zmenu škôlky u predškoláka a problémy s tým spojené?
ZodpovedanéDobrý deň,
môjmu 6 ročnému synčekovi sme tento rok dvakrát menili škôlku. Neboli tam závažné veľké problémy. Išlo o drahú anglickú škôlku, ktorá nespĺňala naše očakávania. Synček tam bol dosť nešťastný zo zahlcovania projektami. Tak po dlhom zvažovaní a vyhodnocovaní plusov a mínusov sme zmenili škôlku. Vybrali sme škôlku, ktorá je 2 minúty od nášho domu s krásnym ihriskom. Synček bol s tým uzrozumený. Veľa sme o tom rozprávali a do novej škôlky sa tešil. Chodí do predškolskej triedy. Najviac nadšený bol prvý mesiac. V septembri vstával o šiestej, aby bol prvý v škôlke. Nechcel chodiť zo škôlky domov, eurfória z krásneho ihriska. Každý deň sme sa ho pýtali, ako sa mu páči, či je šťastný a spokojný. Všetko bolo v úplnom poriadku.. Pani učiteľky boli skvelé, také mamičkovské. Papal viac ako v predchádzajúcej škôlke a deti sa s ním hrali.
V októbri sme boli so synčekom mesiac na liečení a po návrate ho všetci pekne privítali. Deťom priniesol darček. No po prvom týždni nastala zmena v jeho správaní. Kvôli počasiu už nechodili von, tak sa do škôlky netešil. Pred pár dňami z neho vyliezlo, že v škôlke sú nevychované detičky. V starej škôlke mu nikto nerobil zle. Pýtali sme sa ho, že kto mu robí zle a prečo.
S manželom sme zostali šokovaní. Synček sa srdcervúco rozplakal a začal opisovať situácie, ako mu robia chlapci zle a bijú ho. Bez dôvodu dostal päsťou do líca.
Ide o štyroch chlapcov, aj nám mená povedal. On je na nich sám, nechce sa biť. Je taký dobrák, ani muche by neublížil.
Fyzicky je zdatný, šikovný a najvyšší z triedy. Nie je konfliktný. Chlapci mu začali robiť zle až vtedy, keď sa vrátil z liečenia. Keď mu robia zle, tak to ide povedať pani učiteľke a ona ich upozorní. A aj on im povie. I napriek tomu, robia mu zle ďalej. Smejú sa mu, že je žalobaby a aj za to, že má 5 rokov a nie 6 ako ony.
Bola som znepokojená a na druhý deň som to povedala pani učiteľke s tým, že s chceme o tom porozprávať a nepodceniť situáciu. Sľúbila, že si to bude viac všímať a napíše mi termín na stretnutie.
Dnes po škôlke sa nám synček opäť smutne vyžaloval, že ho vonku bili tí štyria chlapci. Zvalili ho na zem. Povedal to pani učiteľke a chlapci dostali trest. Pani učiteľka to s nimi riešila, že už sa sťažovali aj rodičia, aby s tým prestali. Že Tomáško je v škôlke nový a nebude chcieť chodiť do škôlky a nemajú sa k nemu takto správať. Synček to všetko počul a rozprával nám to). Aj synček povedal chlapcom, že to povedal rodičom a že sa nemajú takto správať. Nepomohlo to a robili mu zle. Opäť sa rozplakal.
Uvedená situácia nás trápi.
Ako máme postupovať?
Ako máme doma s ním komunikovať, aby debata nekončila záchvatom plaču?
Za odpoveď ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
Rozumiem, že vás daná situácia trápi. Je to vážna vec, ktorá spôsobuje synčekovi smútok, ťažkosti a vidno, že sa mení jeho prežívanie.
V prvom rade určite treba spolupracovať so škôlkou, učiteľkami, psychológom, ak tam majú. Rozhodne by tomu mali venovať zvýšenú pozornosť. Povedala by som, že tu už ide o prípad šikany. Synček tomu nerozumie, nevie prečo sa to deje, môže začať mať pocit, že s ním niečo nie je v poriadku.
Je dobrá správa, že sa vám zveril, znamená to, že má vo vás istotu, cíti sa s vami bezpečne. Naďalej mu vytvárajte takéto prijímajúce a bezpečné prostredie, prejavujte empatiu.
Rozprávajte sa. Priznajte mu emócie, reflektujte ich. Reflektujte aj celú situáciu. Chlapci ťa zvalili a vôbec si nerozumel prečo. Bolelo ťa to, aj si bol smutný. A tak ďalej podobným štýlom. Ten plač, emóciu s tým spojenú treba prijať. Nesnažiť sa ten prejav ukončiť, zmierniť. Plač je stratégiou zvládania frustrácie, hnevu, smútku.
A že sa v ňom tie emócie musia miesiť. V škôlke sa drží, potrebuje to niekde dať von.
Dajte mu najavo, že viete, že to je preňho nepríjemné, že je to nefér, že mu rozumiete. Pomenujte, že ľudia nie sú na udieranie, sácanie. Že rozumiete chlapcovmu zmätku, smútku, hnevu, rozpoloženiu. Naznačte, že správanie chlapcov nie je prijateľné, že asi nevedia inak, že si možno myslia, že je to smiešne, ale že takto správať by sa rozhodne nemali.
Oceňte ho za to, že to nevrátil. Robili ti zle a ty si im povedal, že sa ti to nepáčil. Išiel si za pani učiteľkou. To chce odvahu. (napríklad). Budujte jeho sebaúctu a hodnotu, prejavujte mu dôveru, dávajte mu na výber, nechajte ho rozhodnúť a jeho rozhodnutie rešpektujte. Je dôležité, aby vedel, že má hodnotu a že to, čo sa deje, nie je jeho vina.
Komunikujte so škôlkou, zvážte všetky možnosti v najlepšom záujme vášho syna. Ak by bolo treba, navštívte psychológa.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com