Ako riešiť zlosť a vzdor 3,5 ročnej dcérky?
Zodpovedané30. jan 2019
Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom 3,5 ročnej vzdorovitej a tvrdohlavej dcéry. Keď nie je po jej vôli, tak spustí plač. S tým sa dá pracovať, vysvetľovať. Ale sú situácie kedy "prepne" a nechce danú vec spraviť.
Mravčí za všetko. Má 5 ročného brata. Hrajú sa pekne, potom sa šťuchajú, niekedy hra končí plačom, inokedy smiechom. Keď nie je po jej vôli, je schopná udrieť brata.
Skúšala som dohováranie, ale ona provokuje. Raz dostala po zadku len kvôli tomu, že vbehla zablatená a od snehu do bytu, celý ho pobehala. Vysvetlila som jej a ona povedala, že to spraví znova. Skoro som odpadla. Vysvetlila som jej to 3x v kľude. Ona v tom vidí zábavu.
Ako mám k nej pristupovať?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
ďakujem za otázku.
To, že sa dcéra hnevá, keď nedostane čo si zažiada, je úplne v poriadku. Porozumieť hnevu, frustrácii, smútku a celkovo emóciám je pre dieťa v tomto veku náročné. Svojim hnevom, krikom, trucovaním sa vyrovnáva s frustráciou.
Keď chce udrieť brata, treba dať hranicu. Si nahnevaná, ale ľudia nie sú na udieranie. Môžeš udrieť do vankúša/gauča (čohokoľvek čo je pre vás prijateľné).
Keď má rodič pocit, že dieťa provokuje, značí to nejasne stanovené hranice. Dieťa skúša, kde je to preň ešte v bezpečí a kde už nie.
Pri zadávaní hraníc treba dbať na jasnosť, zreteľnosť, zrozumiteľnosť a pri ich dodržiavaní na konzistentnosť. Dieťa vycíti kedy môže skúšať a kedy nie, kedy to rodič myslí vážne.
Ak pobehá v špinavých topánkach byt, treba vyvodiť nejaký dôsledok - pomôže to umyť. Ak to umyjete vy, tak to trvá veľa času a už vám nezostane čas napr. na hranie, čítanie knihy atď. Aby to bolo logické a vedela si to spojiť.
Pri zadávaní hraníc to chce veľa trpezlivosti, treba byť pripravený znášať hnev a následnú frustráciu dieťaťa.
Netreba zabúdať, že hnev je emócia ako každá iná. Dcérka sa ju učí zvládať, potrebuje podporu, sprievodcu, niekoho kto bude pri nej a ukáže jej, že hnev nie je zlý, ani ona nie je zlá keď sa hnevá, ale treba sa ho naučiť zvládnuť.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com