Dobrý deň,
máme problém s 9 ročným synom, ktorý je asi závislý na hrách na mobile a playstation. Vkuse dokáže pozerať na videa na youtube alebo hrá hry. Keď mu niečo poviem ignoruje a keď mu idem zobrať mobil alebo mu zakážem hneď sa urazí a keď nemá v ruke mobil, tak nič ho nebaví, nevie sa správať.
Hneď ako príde zo školy narýchlo urobí úlohy. Prvé čo je mobil a hry a podobne. Som z toho zúfalá, lebo nič druhé ho nezaujíma. Nevie bez toho žiť a bojím sa mu ho úplne zrušiť, lebo ten mobil potrebuje, keď cestuje do školy a keď je sám doma než prídem z práce, aby som sa mu mohla dovolať.
Raz si robil úlohy a nechcelo sa mu nič. Nepočúval a ja som na neho skríkla. On sa strašne rozčúlil, až chytil nejaký záchvat a strašne silno dýchal. Musela som ho ukľudňovať, a preto teraz sa bojím, aby to znovu nedošlo.
Nechcem mu nič ani zakazovať a biť zlá k nemu. Keď má nervy a začne plakať, tak má až také záchvaty a s nervami plače.
Ako sa mám k nemu správať?
Čo mi odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
deti to k technológiám ťahá a ak nemajú jasne stanovené hranice a pravidlá, tak sa k nim budú snažiť dostať. Hranie sa hier spôsobuje závislosť, poskytuje deťom okamžité uspokojenie a je veľmi návykové.
V tejto situácii odporúčam nastaviť si doma pravidlá, synovi dať hranice. Treba však dbať na ich dodržiavanie aj za cenu, že syn sa bude hnevať a zúriť keď sa nebude môcť hrať.
Treba mu to odkomunikovať empaticky, vnímavo, ale jasne a zreteľne a stáť si za svojim.
Hranice nastavujte v troch krokoch:
Pomenujte situáciu, emóciu, to, čo sa deje a vidíte. Viem, že by si sa chcel ešte hrať.
Nastavte hranicu. Tvoj čas na dnes však už uplynul.
Dajte alternatívu. Môžeš sa hrať znovu zajtra.
Môžete sa aj spýtať, dať mu na výber: vypneš to sám, alebo to vypnem ja?
Zadanie hraníc môže vyplývať z pravidiel, ktoré môžete určiť vy, popr. si môžete spoločne vypracovať pravidlá ohľadne času stráveného s technológiami. Spíšete si svoje návrhy, potom o nich diskutujte a skúste dospieť k nejakému kompromisu. Následne si pravidlá spíšte, podpíšte. Môžete si tam zakomponovať aj čo sa bude diať v prípade ak pravidlá budú porušené.
O niektorých veciach rozhodujú rodičia a deťom sa to páčiť nemusí. Následne, keď sa syn bude hnevať, pracujte s jeho emóciou. Príjmite ju, pomenujte. Poskytujete mu tak bezpečie a prijatie a dávate odkaz, že je pre vás dôležité ako sa cíti. Dajte mu vedieť, že ste tam preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a že sa zaujímate. Hranicu však stále držte, kľudne ju zopakujte.
Venujte mu čas a pozornosť, prejavujte lásku. Komunikujte empaticky. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com