Ako riešiť záchvaty zlosti a agresie u 5 ročnej dcéry?

Dobrý deň,

je prirodzené, že deti sa hnevajú a zúria keď nie je tak, ako by si oni priali. Majú nejakú predstavu, chcú to po svojom a zrazu to tak nie je. To nahnevá aj dospelého, avšak my to dokážeme zvládnuť a ovládať, lebo sme sa to naučili.
Dieťa to ešte nevie. Učí sa pracovať s emóciami až do 12 rokov veku. Emócia dieťa prevalcuje. Nevie čo s ňou. Nevie ju pomenovať, predvídať, ovládať, cíti telesné napätie a skrátka vybuchne.

Keď sa začne hnevať a zúriť treba jej tú emóciu zreflektovať. Pomenovať jej ju. Hneváš sa. Chcela si to inak. Si na mňa nahnevaná. Si taká nahnevaná až kričíš. Myslela si si, že to spravím tak ako chceš ty. Chcela si, aby bolo po tvojom.
Toto pomáha dieťa ukľudniť. Učí sa pomenúvať svoje emócie, spája si ich s pocitom, a tiež ho to dostáva z úrovne emócii do úrovne, v ktorej je dieťa schopné vnímať. Keď je prevalcované emóciou, akoby nevnímalo, nepočulo, stráca sa logika.
Potrebuje sa mu znovu zapnúť šedá kôra a k tomu pomáha reflektovanie emócie.

Ak vás bije, kope, treba dať aj hranicu. Kľudne aj fyzickú, ak sa ju nedarí skľudniť. Choďte od nej ďalej, chyťte jej ruku, nohu, dajte medzi vás vankúš. Hneváš sa. Ľudia ale nie sú na bitie. Môžeš udierať do vankúša.

Ak neubližuje, ale "len" zúri, kľudne ju nechajte, ak je na to priestor. Môžete sa spýtať, čo by jej pomohlo. Poprípade pomenujte: Som tu ak ma potrebuješ. Popr. Chceš aby som tu zostala? Mám odísť? Kľudne sa hnevaj. Vidím, že sa hneváš. Rozumiem ti. Ak ma budeš potrebovať, kľudne mi povedz.

Mala by cítiť, že je prijímaná aj s negatívnymi emóciami. Že sú prirodzené. Mala by cítiť, že sa môže vyjadriť a že ju za to nikto neodsúdi. Emócie totiž nie sú zlé a dobré.
Dajte jej pocítiť, že ju počúvate, ste pri nej, snažíte sa jej rozumieť.
Vytvárajte bezpečné a láskavé prostredie.