Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom správania 5 ročného syna. Do približne 4 rokov bol dobré dieťa. Občas niečo vyparátil, ale vždy to bolo v hraniciach normálnosti.
V poslednom období sú však jeho záchvaty zlosti a nevhodné správanie čoraz horšie.
Fungujeme v klasickej rodine. Od decembra má súrodenca, neviem či na brata žiarli, ale skôr nie. Toto správanie bolo prítomné aj pred jeho narodením.
Všetko mu treba hovoriť päťkrát. Keď mu niečo kážem, slušne poviem, tak ma má absolútne na háku. Alebo začne po mne posmešne opakovať.
Ako ho mám motivovať k pozdravu ostatným ľudí?
Jeho záchvaty zlosti sú samostatnou kapitolou. Dnes napríklad sa chcel ísť korčuľovať. Hovorím ok. Pôjdeme, ale musíš si upratať izbu. Na to povedal, že sám to nedokáže, aby som mu pomohla. Pomohla by som mu. Keby som videla, že aspoň má snahu upratovať. Ale on nie, nedvíhal ani jedinú hračku. Vyjednával so mnou 4 hodiny, tak som korčule jednoducho schovala.
Keď to zistil, tak dostal úplný záchvat. Hádzal sa o zem, búchal si hlavu o zem. Myslela som, že sa mu niečo stane. Reval a reval. Až sa celý triasol, ale neustúpila som. Pomojkala som ho a ukľudnil sa.
Nakoniec si izbu upratal a išli sme na korčule. Keď ma pestrý program, tak je celkom dobrý. Akonáhle sa začne nudiť, tak je zlý.
Ako mám s ním komunikovať a ako mám riešiť jeho záchvaty zlosti?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za otázku. Zdá sa, že syn testuje hranice. Tiež sa učí novým emóciám, učí sa s nimi pracovať a zvládať ich. A tiež môže určitú rolu zohrávať aj žiarlivosť.
Keď má záchvat zlosti, zrkadlite mu emóciu, pomenujte mu, opíšte situáciu. Veľmi si chcel ísť na korčule. Teraz sa na mňa hneváš. Chcel si to ináč.
Nechajte ho emóciu prejaviť. Mal by sa cítiť slobodne. Hnev nie je zlý, práve naopak. Dieťa sa učí vyrovnať s frustráciou.
Syn by mal vedieť, že ste pri ňom, že sa mu snažíte rozumieť. Zrkadlením pocitu ho navyše učíte spojiť si pocit s konkrétnym pomenovaním. A dostáva dieťa do kľudu.
Ponúknite mu, že keby vás potreboval ste pri ňom.
Ak si búcha hlavu, povedzte mu, že jeho hlava je na búchanie, že ľudia nie sú na búchanie. Dajte mu keď tak fyzickú hranicu, aby si neubližoval.
Syn potrebuje jasne nastavené hranice, aby sa cítil bezpečne, aby vedel čo sa kedy bude diať. Ušetríte seba od neustáleho opakovania, aj jeho od následnej hádky alebo výbuchu. Treba ich nastaviť jasne, zreteľne a dbať na ich dodržiavanie. Ak ide o poriadok, môžete skúsiť: vidím, že je v izbe neporiadok. Každá vec má svoje miesto. Nedá sa tu chodiť Môžete používať rôzne opisné vety.
Poprípade, dávanie možností, ak nič iné nezaberá:
Ak sa rozhodneš si upratať, rozhodneš sa, že pôjdeme na korčule. Ak sa rozhodneš neupratovať, rozhodneš sa, že dnes na korčule nepôjdeme.
Tým pádom nechávate zodpovednosť na ňom. Dajte si však pozor, a buďte pripravení dodržať možnosti, ktoré mu dáte.
Môžete tiež fungovať prostredníctvom dohôd, alebo si vyrobiť domáce pravidlá.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com