Ako riešiť záchvaty hnevu u 18 mesačného syna?

Dobrý deň,

syn sa v tomto veku nachádza v období autonómie a vôle, alebo v tzv. období vzdoru. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia. Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Tak sa hneváš, až sa ti chce kričať. Počujem ako veľmi ťa to nahnevalo. Najradšej by si niečo rozbil, hodil.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležitý. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Vidím, že sa hneváš. Ľudia ale nie sú na udieranie/hryzenie/škriabanie. A poskytnite alternatívu - môžeš udierať do gauča (podstatné robiť v týchto troch krokoch).

Hneváš sa. Chceš to hodiť o zem. Veci ale nie sú na ničenie. Môžeš hodiť/zničiť toto (u nás v herni používame obaly od vajíčok, papier na trhanie, prázdnu plastovú fľašu).
Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď ide niekoho udrieť, niečo hodiť, chyťte mu rúčky, dajte medzi vás vankúš, aby ste ho nenechali vás pohrýzť, poprípade predmet, ktorý chce vyložte niekam kam nedočiahne. Keď niekoho ohrozuje, použite kľudne slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, ale môže ísť aj o vývinovú záležitosť. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o tom porozprávať, o tom čo sa stalo, ako sa cítil, čo by mu v tej chvíli pomohlo. Môžete synovi poskytnúť nejakú alternatívnu stratégiu, niečo, čo pomáha vám keď sa hneváte. Ak ešte nerozpráva, tak mu len zrekapitulujte situácii, zvedomte, príjmite.

Prijatie je veľmi dôležité.

Rozumiem, že ste frustrovaní a unavení, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka.