Ako riešiť záchvaty hnevu 7 ročného prváka v škole?
ZodpovedanéDobrý deň,
môj synček má 7 rokov a je prvák. Je nadpriemerne inteligentný, má to potvrdené aj testom u psychologičky.
Je kľudnej povahy, snaživý, školu a učenie zbožňuje. Má veľmi rád matematiku, príklady, počítanie. Nemáme s ním absolútne žiadny problém.
Problém je, že asi tri mesiace od nástupu do školy ho chytil záchvat hnevu. A to preto, lebo nevedel (alebo nechápal) úlohu zo slovenského jazyka. Pani učiteľka ho nijako nevedela ukľudniť. Všetko rozhadzoval, pľul, reval - úplný amok a musela som pre neho prísť do školy a odviesť ho domov.
Porozprávali sme sa, že sa nič nedeje, ak niečo nevie. Povedala som mu, že je to úplne v poriadku, že ani mamička a tatino nevedia všetko. A ak niečo nevie, že pani učiteľka mu pomôže. Nikdy sme na neho netlačili, aby bol najlepší. Snažila som sa mu vysvetliť, že ak niečo nevie, tak nech sa tým netrápi. Že sa to naučí neskôr. Lenže on chce byť najlepší. Manžel má takú istú povahu.
Po našom rozhovore bolo dlho všetko v poriadku a dnes sa to zopakovalo znova. Mali vypracovať nejaké pracovné listy a nechápal jedno zadanie. Všetky ostatné mal správne vyriešené. To mu aj pani učiteľka zdôraznila. Povedala mu, že je šikovný a že mu s tou úlohou pomôže. I napriek tomu dostal amok, rozlieval vodu, kričal, pľul. Dokonca roztrhol písomku a učiteľka ho nevedela utíšiť. Musela som si ísť znova pre neho. Strašne ma to trápi a neviem, čo s tým. Pani učiteľka je tiež bezradná.
S manželom žijeme v harmonickom vzťahu, problémy v manželstve nemáme. Syn nikdy nedostal ani výchovnú po zadku. Nie som toho zástanca. Vždy všetko vysvetľujeme, takže je ťažké z našej strany nájsť dôvod tohto správania.
Ako máme reagovať?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
z toho čo píšete, ťažko povedať z čoho plynú synove reakcie v škole, či majú nejakého jasného pôvodcu.
Jeho extrémne reakcie na neúspech môžu byť spôsobené jeho povahou, osobnosťou, nejakou určitou skúsenosťou, ktorá na ňom zanechala stopy,ale tiež aj nižšou sebaúctou, tým, že si tak neverí, dokonca možno že nejakú časť seba odmieta, má problém s jej integráciou. Zrejme je senzitívnejší. Naozaj sa to nedá takto povedať, na to by som potrebovala viac informácií, o jeho zázemí, živote a skúsenostiach doteraz, výchove, vašom vzťahu, histórii fungovania v školských kolektívoch atď.
Presviedčať ho, ani dohovárať mu nemá zmysel. Bolo by to proti nemu, možno by cítil akýsi nátlak, a ak by nedokázal splniť to, čo od neho žiadate, mohol by sa cítiť nedostatočný, menejcenný.
Dôležité je, aby sa cítil prijatý a v bezpečí. Komunikujte s ním empaticky. Zrkadlite mu emócie. Dávajte mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, je pre vás dôležitý, že sa mu snažíte rozumieť a zaujímate sa oňho.
Nastavujte mu hranice.
Popisujte situácie, ktoré nastali, jeho emócie a pýtajte sa ho čo by vtedy potreboval, aby sa cítil lepšie, aby to zvládol inak. Či mu viete vy nejako pomôcť, alebo čo by mu pomohlo. Ponúknite možno stratégie, ktoré v podobných situáciách používate vy.
Dôležité je ocenenie a prejavenie dôvery. Všimnite si aj malé veci, ktoré sa mu podaria, aj keď sa bude snažiť a oceňte snahu, proces. Dávajte mu na výber a jeho rozhodnutie rešpektujte. Pýtajte sa ho na názor. Oceňujte ho, ukazujte mu, že si ho vážite, že ho máte radi. Prejavujte mu lásku. Stavajte na tom dobrom. Uisťujte ho.
Doma uplatňujte dohody, pravidlá. Skúste obmedziť zákazy, príkazy, nepoužívajte tresty. Komunikujte v 1. osobe jednotného čísla. Nehodnoťte osobu syna.
Záleží od vášho vzťahu, dôvery, ktorú voči vám má, nakoľko sa vám s niečím zverí. Môžete mu odkomunikovať ako vnímate situáciu, vyjadriť svoje pocity a ubezpečiť ho, že ste tam pre neho ak by potreboval.
Vždy prijímajte jeho osobu a prežívanie. Oceňujte to dobré, nesnažte sa upozorňovať na to zlé a meniť to.
Tento vnímavý prístup, pomáha dieťaťu budovať sebaúctu. Teraz je ešte čas kedy sa s tým dá relatívne dobre pracovať, keď nastúpi puberta, bude to ťažšie.
To, ako na takúto situáciu zareagujú v škole, neovplyvníte. Toto môžete preňho robiť vy doma.
Pri takýchto extrémnych reakciách odporúčam konzultáciu s odborníkom. Bolo by to dobré, aby si vypracoval stratégie na zvládanie neúspechu, aby mal stabilnú sebaúctu, bol spokojný sám so sebou, nebral veci takto náročne.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com