Dobrý deň,
moja štvorročná dcéra nastúpila do škôlky už ako trojročná, ale vôbec tam nerozpráva. Minulý rok sme to s učiteľkami pripisovali nesmelosti, ale po dosiahnutí 4. roku som myslela, že sa to zmení. No nezmenilo sa.
V škôlke sa jej páči, teší sa do nej. Vždy, keď tam príde, tak si sadne na stoličku a pozoruje iné deti a potom sa ide hrať. Keď niečo chce, tak ukáže prstom. Keď sa niečo opýta učiteľka, tak kývne hlavou. Ale doma s rozprávaním nemá najmenší problém. Pamätá si všetky mená svojich spolužiakov, všetky pesničky, básničky. Doma krásne čisto rozpráva.
Ako to mám riešiť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ťažko povedať prečo to má dcérka takto. Môže ísť o nejaký blok spojený so škôlkou, nejaký strach, predstavu, naplnenie nejakej potreby. Možno nechce vytŕčať, možno si neverí, nechce na seba upriamovať pozornosť. Možno sa tak cíti bezpečnejšie. Neodvažujem sa hádať.
Určite treba spolupracovať so škôlkou, učiteľkami. Poprípade kontaktujte psychológa.
Doma jej vytvárajte bezpečné a prijímajúce prostredie. Aby mohla slobodne prejavovať emócie, potreby. Zrkadlite jej emócie, prijímajte ich. Zadávajte hranice. Prejavuje dcérke dôveru. Robte dohody, nechajte ju p niektorých veciach rozhodovať, to jej dodá sebaúctu, kompetenciu.
Večer sa rozprávajte o tom, čo bolo v škôlke. Popíšte, čo bolo v škôlke. Pýtajte sa jej, čo by jej pomohlo, aby sa v škôlke cítila lepšie, aby tam dokázala rozprávať. Pátrajte, zaujímajte sa. Skúste hádať. Zdá sa, že sa tam bojíš rozprávať. Mám pocit, že sa v škôlke niečo stalo a preto tam nechceš rozprávať.
Ubezpečte ju, že ju počúvate, pokúšate sa jej rozumieť, že ste tam pre ňu, ak vás bude potrebovať.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com