Dobrý večer,
mám problém s mojou 6 ročnou dcérou, ktorá sa v poslednej dobe všetkého bojí. Má strach prehltnúť slinky v ústach, lebo že čo keď tam ma muchu. Utrie si ústa rukou, keď sa hrala s pieskom a začne panika a plač. Keď jej dám niečo jesť, tak sa pýta, či to nie je staré.
Je toho veľa z čoho má strach. Pýtala som sa jej, že prečo sa o seba tak bojí. Jej odpoveď bola, že sa bojí, že zomrie. Strach u nej začal odkedy je koronavírus.
Ako jej mám pomôcť?
Môže to byť tým, že pozeráme televízne noviny?
Má to na ňu vplyv?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
u detí sa v rôznych obdobiach ich života striedajú rôzne strachy. Objavuje sa aj strach zo smrti, u niekoho skôr, u niekoho neskôr.
V tomto období sa objavuje častejšie. Je to spôsobené zmenou atmosféry v domácnostiach, informáciami, ktoré sa k deťom dostávajú či už priamo (kľudne aj z televíznych novín), alebo nepriamo, niektoré strachy môžu na deti nevedomo prenášať rodičia, súrodenci, iné osoby, ktoré prichádzajú s dieťaťom do kontaktu.
So strachom treba pracovať. V prvom rade jej ho treba priznať, pomenovať, prijať ho. Máš strach, že sa ti niečo stane. Bojíš sa, že sa ti niečo mohlo dostať do úsť. Nechceš tam nič špinavé.
Môžete skúsiť aj hádať čo je za tým. Zdá sa, že si myslíš, že ti to môže ublížiť.
Týmto dávate dcérke najavo, že ju počúvate, prijímate, ste tam pre ňu, snažíte sa jej rozumieť. Zároveň takýmito konštatovaniami s otvoreným koncom jej dávate priestor na vyjadrenie svojich obáv.
Skúste sa doma hrať, nech je dcéra režisérom hry, vy ju skôr len naledujte, komentujte, nechajte ju nech si prípadné strachy keď tak spracuje aj touto formou. Môžete si na internete prečítať niečo o filiálnej terapii, ktorá je na doma mimoriadne vhodná.
Môžete sa dcéry tiež spýtať čo by jej pomohlo cítiť sa lepšie. Napríklad večer pred spaním sa porozprávajte o tom, ćo sa stalo, ako sa cítila, čo by jej pomohlo. Skúste hľadať nejaké stratégie na zvládanie strachu. Môžete jej ponúknuť čo pomáha vám, popr. skúšať strach striasť, vyskákať, nakresliť a roztrhať, na čo dcérka zareaguje.
Čo sa týka aktuálnej situácie, poskytujte len vecné, faktické a stručné informácie. Nezachádzajte do prílišných detailoch, informácie podávajte bez nejakých veľkých emočných prejavov. Ak sa dcéra pýta, odpovedajte. Ponúknite jej, že ak ju dačo zaujíma, ste tu pre ňu. Na internete sa už objavilo viacero príručiek ako s deťmi v tejto situácii komunikovať.
Vytvárajte dcérke bezpečné a prijímajúce prostredie. Pracujte s emóciami. Prejavujte dcérke dôveru a dávajte jej ocenenie. Prejavujte jej lásku, objímajte sa. Sledujte jej signály a napĺňajte jej potreby.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com