Dobrý deň,
môj syn má 9 rokov. Je to zdravý a šikovný chlapec, ktorý má v škole vynikajúce výsledky. Je rozumný.
Prišlo však obdobie, ktorému neviem nájsť príčinu. Začali sa letné prázdniny a on sa začal správať zvláštne. Stále sa ma pýta, že kedy prídem z práce, o koľkej asi prídem, ako dlho mi trvá cesta, či sa niekde zastavím cestou. Keď mu poviem ,že musím ísť napríklad do lekárne, tak sa začne po chvíli vypytovať ako je ďaleko tá lekáreň, či to dlho trvá kým mi pripravia lieky.
Je vystresovaný tým, že sa zdržím a že nejdem rovno pre neho a 5 ročného brata k starým rodičom. Cez prázdniny tam trávia dosť času.
Do tábora nechce ísť, lebo najradšej je doma. Boli dni, keď mi aj 3x do hodiny zavolal a pýtal sa, že kedy prídem domov z práce. V hlase som počula, že mu bolo do plaču. Potom mi povie, že on nechce byť u starkých..Ja mu rozumiem, no nemám ich kde nechať počas tých letných prázdnin. Toľko dovolenky s manželom nemáme a nemôžem zostať z práce. Striedavo riešime dovolenku ako sa dá.
Rozprávam sa s ním, rozoberám, snažím sa nájsť príčinu a riešenie. Spýtala som sa ho, že prečo sa zrazu správa tak stresujúco. Vidím ,že je v totálnom strese. Hovorí, že on nevie.
Uisťovala som ho, že si dávam pozor, keď šoférujem, že sa stále pre nich po práci vrátim. Nezostávajú tam cez noc. Bojím sa , aby sa to nezhoršilo.
Ako mám riešiť uvedný problém?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
ťažko naozaj povedať čím to môže byť.
U detí sa striedajú obdobia rôznych strachov. Mohol niekde aj niečo počuť, vidieť. Tiež mi napadá či sa niečo nestalo u starých rodičov.
Čo môžete robiť je priznať mu strach, pocity, zrkadliť mu ich. Chceš, aby som už bola doma. Zdá sa, že máš strach. Necítiš sa u starkých dobre.
A vysvetliť situáciu. Musím však ešte dačo vybaviť. Pokúsim sa prísť čo najskôr.
Pýtajte sa ho, čo cíti keď sa bojí, rozprávajte sa o tej emócii, pýtajte sa čo by mu pomohlo, aby sa počas dňa cítil lepšie. Či by mu vedel niekto nejako pomôcť, a ako. Môžete skúsiť povedať, čo v takýchto situáciách pomáha vám. Poprípade s ním skúste hľadať nejaké stratégie, ktoré by mu pomohli.
Počúvajte ho, dávajte najavo, že sa mu snažíte rozumieť, pomôcť mu. Určite ten strach netreba podceňovať, ani to zľahčovať.
Z toho čo píšete sa zdá, že sa mu to stupňuje a zhoršuje. Pokiaľ máte pocit, že tá úzkosť je priveľká, že ho ovplyvňuje v jeho každodennom živote, že sa trápi, skúste poprípade kontaktovať aj psychológa.
Naozaj to môže byť počiatok niečoho, poprípade za tým môže byť niečo iné ako len obdobie.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com