Ako riešiť šikanu u predškolákov v škôlke?

Dobrý deň,

chápem vás, že situácia musí byť náročná. Je úplne pochopiteľné, že sa o svoje dieťa bojíte.

Takúto situáciu sa vám pravdepodobne nepodarí riešiť po vlastnej línií. Je to problém celej triedy v škôlke a učiteľky by mali pracovať na jej zdravej klíme a bezpečí detí. Aj to samotné dieťa, ktoré ubližuje potrebuje rozhodne pomoc.

Skúsila by som si nekonfliktne s učiteľkami pohovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce a s porozumením. Následne skúste navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech vyriešenia celej situácie. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali.

Pokiaľ je ubližované vášmu dieťaťu, mali by ste spoločne s učiteľkami si dať nejaké ciele. Vy by ste doma mohli pracovať na tom, aby dcérka vedela povedať nie, aby vedela na koho sa môže v prípade útokov obrátiť.

Na tému vzťahy a spôsoby reagovania na konflikty si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.

Môžete taktiež mu skúsiť povedať, čo by pomohlo vám v takej situácií, ako by ste vy reagovali. Prehrajte si s dcérkou rôzne situácie, ktoré môžu nastať a tak ju učte, ako sa brániť a kde v prípade potreby hľadať pomoc. To je dôležité. Treba ju učiť, ako konflikty riešiť slovne. Napríklad môže povedať slovo nie, to sa mi nepáči, keď sa ku mne takto správaš. Prípadne odísť od vyhrotenej situácie. Hľadať pomoc u učiteľa a pod.

V tomto veku na deti ešte veľmi dobre zaberá aj hra. Hrajte sa spolu na nejakú situáciu, ktorú dcérka zažila a striedajte pri tom úlohy. Raz budete "agresor" vy a potom si úlohu vymeníte. Hru hrajte dovtedy, kým v nej dcéra nepríde sama na nejaké vhodné riešenia konfliktov.

Pokiaľ máte informácie o ostatných rodičov, ktorí túto situáciu riešili môžete sa pokúsiť spojiť a hľadať nejaké riešenia spoločne. Tým tiež dáte najavo, že chcete pre deti len to najlepšie a chcete sa do celej situácie zapojiť.

Budujte dôveru aby sa dcérka nebála vám povedať o takýchto skutočnostiach. Na rozhovory choďte nepriamo napríklad pomenovaním emócií: Vidím na tebe, že si nejaká smutná, nervózna. Ako by som ti mohla pomôcť? Som tu pre teba, spoločne na niečo prídeme. Takto sa vám dcérka viac otvorí a zistíte mnoho. Pýtajte sa jej aký mala deň, čo pekného zažila a následne naopak, či bolo niečo čo sa jej nepáčilo.

Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.