Ako riešiť problémový vzťah mojej dcéry s mojím partnerom?

Dobrý deň,

toto je naozaj náročná situácia. Dcéra bola vo veľmi citlivom veku keď prišiel nový partner a ťažko povedať ako to celé vnútri v sebe znášala, keďže v tomto veku sa deti rodičom veľmi nezverujú.

Predpokladám, že prežívanie jej skomplikovalo aj narodenie sestričky. Musela sa o vás deliť s partnerom a teraz aj so sestrou. To, čo prežíva musí byť komplikované a náročné aj pre ňu samú.

Komunikačne platia niektoré zásady, ktoré popisujem vo viacerých odpovediach. Prijímať dcéru takú aká je, s jej emóciami aj prejavmi. Tieto emócie jej priznať, odzrkadliť, popísať. Dať najavo, že sa jej snažíte rozumie. Používať skôr vyjadrovanie formou "ja" a nie "ty". Opíšte situáciu ako ju vidíte vy, ako sa pri tom cítite, pomenujte, čo by ste potrebovali.

Ak u dieťaťa treba nastaviť hranicu. Priznať hnev, ale nastaviť hranicu. Vo všeobecnosti sú hranice dôležité, predstavujú bezpečie. Treba ich jasne nastaviť a dodržiavať.

Rodinám tiež odporúčam vypracovať si rodinné pravidlá. Každý napíše na papier svoju predstavu a spoločne o nich diskutujte.

Máte to o to ťažšie, že dcéra má už 18, zmeniť sa to ešte dá, avšak ak nebude vôľa na jej strane, treba z vašej strany o to väčšiu trpezlivosť a dúfať, že vnímavým prístupom sa vám to podarí.

Vy a partner s ňou komunikujte rešpektujúco, pýtajte sa na jej názor a rešpektujte ho. Aplikujte dohody. Buďte partnermi. Keď sa partner s dcérou hádajú, asi by bolo lepšie nezasahovať a následne sa o tom porozprávať s každým zvlášť. Ideálne by bolo keby sa partner neuchyľoval ku kriku, ale našiel iný spôsob zvládania frustrácie a hnevu. Dcéru podporujte, trávte s ňou čas, budujte dôveru.

Vidím, že o máte všetci ťažké. Deje sa to veľmi často. Vzhľadom na vek dcéry a životný príbeh by som vám odporučila aj konzultáciu so psychológom.

Pomôcť môže individuálna práca s dcérou, aj rodinná. Poprípade aj komunikačné zručnosti pre vás ako rodičov.