Dobrý deň,
náš trojročný syn bol dnes druhý deň v škôlke na adaptačný pobyt (4 hodiny). V škôlke s ním majú problémy, pretože je veľmi neposedný. Vraj až do takej miery, že jedna pani učiteľka stráži nášho syna a druhá zvyšok deti.
Viem, že je to veľmi živé dieťa, rád lozí, skáče, behá aj doma. Nerozpráva a je ťažšie mu vysvetliť, čo je ešte v poriadku a čo už nie. Dúfali sme, že kolektív deti mu pomôže ako na reč a aj na sústredenie. Vraj o deti nejaví záujem. Doteraz pekne reagoval na deti aj v obchode či na návšteve.
Pri obede nechce sedieť, neje, nepije. S hračkami sa veľmi zahrať nevie ani doma. Ak tak, len krátko. Nové hračky v škôlke ho nezaujímajú. Nevie veľmi nadviazať nový vzťah, keďže nerozpráva. Ja mám strach či to, že ho tam posielame danú situáciu len nezhorší. Doma pri obede normálne sedí za stolom, no v škôlke si nesadne.
Máme počkať a upraví sa to?
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Dobrý deň,
po príchode do škôlky každé dieťa potrebuje rôzny čas na adaptáciu a prechádza si určitými adaptačnými štádiami s rôznymi emóciami a ich intenzitou. Zväčša to netrvá dlhšie ako 3 mesiace, no u niektorých detí sa to môže ešte trochu predĺžiť. Nie každé dieťa je hneď v škôlke ako ryba vo vode so všetkým, čo škôlka prináša. Vy sama musíte vnímať to, aké silné emócie to u dieťaťa vyvoláva a či tomu dáte šancu.
Zaujímajte sa aj naďalej o syna a komunikujte s učiteľkami. Je dôležité nekonfliktne s učiteľkami hovoriť a hľadať spoločné riešenia v prospech syna. Keď rodičia a učitelia držia za jeden povraz, tak je to pre všetkých výhodné. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy. Od učiteliek môžete napríklad zistiť čomu sa dieťa rado v škôlke venovalo a môžete to následne použiť na motiváciu dieťaťa do škôlky ísť.
Reč by som na vašom mieste začala riešiť s logopédom. Ten vás môže naviesť na rôzne stratégie ako synčekovi pomôcť. Aj keď ešte nerozpráva, určite by mal už takmer všetkému rozumieť čo sa týka bežnej hovorenej reči. Vnímajte svoje dieťa a pomenovávajte jeho aktuálne pocity, ktoré v súvislosti so škôlkou prežíva. To je dôležité, aby sa učil s nimi vysporiadať. Vidím, že je to pre teba náročné, musí to byť pre teba ťažké, ale ja som tu s tebou spoločne to dáme. Teraz sa rozlúčime a prídem pre teba hneď ako... Dôležité je presné časové ohraničenie. Verím, že to zvládneš. Následne je však dôležité, aby ste to aj dodržali a nepredlžovali čas, keď po neho máte prísť.
Dieťaťu, ktoré ešte neprešlo adaptačným procesom môže pomôcť napríklad
možnosť zobrať si so sebou svoj obľúbený predmet z domova.
Čas po škôlke by mal patriť iba vám. Dieťa si môže zvoliť program. Odporúčajú sa skôr nejaké oddychové aktivity, pretože sa stáva, že dieťa môže byť unavenejšie.
Treba pracovať aj na vašej vlastnej osobnosti. Vaše obavy, či neistotu v súvislosti so škôlkou vníma aj samotné dieťa. Musíte pôsobiť pozitívne v súvislosti s navštevovaním škôlky, aj keď to niekedy môže byť ťažké. Napr. pri takom rannom lúčení. Dieťa musí vidieť, že to myslíte so škôlkou vážne a tiež, že dôverujete učiteľkám. Veľa mamičiek vstup do škôlky vníma negatívne. Majú obavy, sú úzkostné. Myslite na to, že v prvom rade je dôležité, aby ste boli pripravená vy.
Ak by situácia naďalej pretrvávala odporúčam navštíviť odborníka, ktorý vás dokáže nasmerovať a dieťaťu pomôcť.
Prajem pekný deň a veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička