Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť, som zúfalá matka . Mám tri deti - 13, 5 a 1 rok
13 ročná dcéra začala robiť problémy. Skúsila alkohol. Prišiel trest, zákazy. Neskôr išla poza školu. Prišli prázdniny, dovolili sme jej byť dlhšie vonku. Počas roka do 19tej, prázdniny do 20tej.
Prvý týždeň a pol všetko v poriadku, až kým sme jej neprišli na cigarety. Prišiel znova zákaz. Vychádzky dostala povolené len na ulici, aby sme ju videli. Prišlo klamstvo a znova alkohol. Takže znova zákaz. Mohla byť len pri dome .
Snažila som sa jej dôverovať, pustila som ju von. Predsa len sú prázdniny a nejde mi o to, aby som jej ich pokazila . Včera večer meškala domov a znova tam bol alkohol. Dlho do noci sme sa spolu rozprávali a vyšlo z nej to, že to robí z trucu. Že keď doma niečo urobi, je to automatika. A keď neurobí, hneď jej je vyčítané. Cíti sa tu nepotrebná,. Uvažovala, či by jej nebolo lepšie v detskom domove. Denne jej muž volá niekoľkokrát a kontroluje ju. Nepáči sa jej to.
Samozrejme, ja som za zlú tiež, pretože je to moja výchova a nedokážem ju kontrolovať. Navrhla som jej psychológa, že sa pôjdeme porozprávať. Ale vidím, že najväčšiu chybu robíme my ako rodičia . Cíti sa tu nedocenená, keď maly spadne a je pri nej, tak je to jej vina a prečo tomu nezabránila, keď jej sestra robí zle a udrie ju, znova je zle, lebo neprišla žalovať a riešila to po svojom.
Neviem ako ďalej.
Má nejaký trest zmysel?
Máme ej dať voľnosť, nech nám dokáže, ako sa chce zmeniť?
Naeraz má zákaz mobilu, kamarátov a môže ísť von len s nami.
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
v prvom rade by som rada napísala, že tresty majú krátkodobý efekt. Deti ich začnú brať ako výmenný obchod. Stiahnu sa, lebo sa buď boja, alebo vedia, že keď doba trestu pominie, zase si budú robiť čo chcú.
Samozrejme však, že nejaké dôsledky by vyvodené byť mali. Ideálne však na základe nejakej dohody, poprípade pravidiel.
Deti by sa aj bez hrozby trestu mali správať zodpovedne, a to z vnútorného presvedčenia.
Dôveru vyjadrovať dcére treba, avšak v tejto chvíli neviem či nebude sľubovať čokoľvek len aby ste ju niekam pustili.
Zdá sa, že dôvera ako taká je už naštrbená z oboch strán.
Vyzerá to tak, že dcéra aj vy ste nespokojní, ukrivdení, neviete si rady. Zo strany dcérky prišli vážne vyjadrenia.
Myslím si, že riešenie tejto situácie by malo byť poňaté komplexnejšie. Odporúčala by som vám navštíviť psychológa. Najprv vám, rodičom, a neskôr ideálne aj s dcérou. Zistíte ako efektívne komunikovať, dozviete sa čo koho trápi, vy uvidíte jej pohľad a ona váš.
Môžete si tak do budúcna nastaviť pravidlá, naučiť sa zadávať hranice tak, aby ste boli spokojní a cítili sa bezpečne aj vy, aj dcéra.
Dcérka by tiež mala nadobudnúť pocit, že je prijímaná, oceňovaná, milovaná.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com