Ako riešiť nočný plač a žiarlivosť trojročného syna?

Dobrý deň,

syn sa v tomto veku nachádza v období autonómie a vôle, alebo v tzv. období vzdoru. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia. V najcitlivejšom období sa mu narodil súrodenec, ktorý preňho znamená ohrozenie pozície, naštrbenie istoty a je obrovskou zmenou.

Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Tak sa hneváš, až sa ti chce kričať. Počujem ako veľmi ťa to nahnevalo. Najradšej by si niečo rozbil, hodil.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležitý. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie. Beháš po byte. Štucháš do súrodenca.
2. Nastavenie hranice, limitu. Byt ale nie je miesto na behanie. Ľudia nie sú na štuchanie.
3. Poskytnite alternatívu. Môžeš behať vonku. Môžeš štuchať do vankúša napr.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, použite kľudne slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby. Možno sa takto správa, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu, ale môže ísť aj o vývinovú záležitosť. Myslím si však, že synček takýmto správaním niečim získava. Potrebuje pozornosť, opäť sa cítiť bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky, potrebuje počuť, že ho stále ľúbite, a že aj keď zažívate náročné chvíle, tak je stále váš a milovaný.
Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku.
Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste. Dávajú synovi odkaz, že to čo cíti on nie je dôležité, naštrbujú dôveru, vzťah a efekt je len krátkodobý.

Večer pred spaním, popr. keď máte kľud, sa môžete o náročných situáciách porozprávať, o tom čo sa stalo, ako sa cítil, čo by mu v tej chvíli pomohlo. Môžete synovi poskytnúť nejakú alternatívnu stratégiu, niečo, čo pomáha vám keď sa hneváte.

Prijatie je veľmi dôležité.

Čo sa spánku týka, môže sa budiť kvôli neistote, necíti bezpečie. Prípadne to môže mať aj nejaký iný dôvod. Skúste odkonzultovať aj s pediatrom.

Každopádne vám dáva najavo svoju potrebu, niečo prežíva, trápi sa a chce vás pri sebe. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie. Hľadajte čo by mu pomohlo, potrebuje vás.

Rozumiem, že ste frustrovaní a unavení, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka.