Dobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 17 ročného brata. Dvaja starší súrodenci sme už mimo domu a máme vlastné rodiny. Brat je o 17 rokov mladší, takže vyrastal už skôr ako jedináčik.
Chodí na strednú školu, s učením nemá problém. Je taký priemer. Je na internáte. Problém je v tom, že doma nič nerobí. Keď je doma, tak vstáva okolo 12-13. hodiny. Urobí si raňajky a zvyšok času trávi zatvorený v izbe. Posledná vec bola tá, že rodičia potrebovali pomoc na záhrade a on to odmietol. Vraj to robiť nebude. A viac sa o tom nerozprával.
Doma s ničím nepomáha, len po donútení uprace svoju izbu. Keď ho rodičia poprosia, aby niečo urobil, tak veľakrát povie nie. Rodičom vadí aj to jeho vyspávanie, no nevedia ho donútiť.
Pred nejakým časom mu našli marihuanu a sľúbil im, že prestane. Ale nemyslím, že nastal zvrat. Chodí na sedenia, ale rodičia o tom nič nevedia. Cez víkendy chodí večer von a vracia sa podľa dohody. Väčšinou sa vráti pod vplyvom alkoholu. Ani to nevedia riešiť, lebo odpoveď je, že dal som si pivo a čo.
Keď nastane nejaký problém, tak rodičom začne hovoriť, že by bol najradšej mŕtvy. A z toho majú rodičia obavy. Rodičia sa nie vždy zhodnú, takže nastáva problém aj medzi nimi. A vždy sa to rieši len tým, že je tichá domácnosť. A takto sa to točí stále dokola.
Čo mi odporúčate?
Ako sa pohnúť vpred v tejto situácii?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
aj vy, aj vaši rodičia ste sa ocitli v náročnej situácii a rozumiem, že ste z toho všetci naokolo frustrovaní, nahnevaní a premýšľate ako ďalej.
Pravdou je, že váš brat už nie je dieťa. Ide o mladého dospelého, ktorý by mal za seba prevziať zodpovednosť. Vidím, že v mnohom sa snažíte prevziať zodpovednosť namiesto neho. Ak však spraví chybu, dôsledok by mal niesť on sám.
Myslím, že rodičia by si s ním mali sadnúť, povedať ako vidia situáciu, ako sa v nej cítia a čo by potrebovali, akú majú predstavu o spoločnom fungovaní. Nech si skúsia nastaviť nejaké pravidlá, hranice. A tie je dôležité udržať. Brat by mal vedieť pokiaľ si až môže dovoliť zájsť, tiež čo sa od neho vyžaduje, aké sú jeho povinnosti.
Zdá sa, že si zvykol na určitý štandard, na to, že nič nemusí. Aj keď nič nerobí, nakoniec je to vždy aj tak hotové. Do tohto veku nemusel prevziať žiadnu zodpovednosť. Do určitého veku je zodpovednosťou rodiča naučiť dieťa hraniciam, zodpovednosti, kompetentnosti dieťaťa. Avšak to už teraz zrejme nepôjde.
Brat je dospelý a už je náročné na ňom niečo zmeniť obzvlášť ak on sám nechce. Rodičia, ako majitelia nehnuteľnosti kde s bratom žijú by si aspoň z tejto pozície mali určiť nejaké pravidlá fungovania v domácnosti.
Čo robiť v tejto náročnej situácii sa nedá povedať. Záleží od rodičov, od toho čo by radi dosiahli. Čo môžuje zmeniť je ich prístup k nemu, skúsiť s ním komunikovať ináč ako doteraz, keďže to nefunguje a poradiť sa s niekým ako to spraviť tak, aby to dopadlo podľa ich predstáv.
Ako vravím, brata zrejme nezmeníte, musel by sám chcieť, mať nejakú motiváciu, zmeniť myslenie.
Ako jeho súrodenci sa s ním môžete skúsiť porozprávať v podobnom duchu ako rodičia. Ako to vy vidíte, ako sa cítite a čo by ste potrebovali, aby bolo inak.
Dobré je aj bratovi ponúknuť nejakú podporu, dať mu pocítiť, že ste tam pre neho ak by potreboval s niečím pomôcť. Poprípade, ak existuje niekto, komu brat dôveruje, možno ten niekto by s ním isté veci mohol prebrať.
Poskytujte mu informácie, kam by sa sám mohol obrátiť ak by chcel, priznajte mu emócie, pýtajte sa čo by potreboval a ako mu viete pomôcť.
Potrebuje cítiť aj v tejto náročnej situácii prijatie a nie odsúdenie a pohŕdanie.
Zdá sa, že ho aj niečo trápi, popr. používa také vyjadrenia účelovo, čo by bolo tiež dobré prísť na to prečo, ideálne s nejakým odborníkom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com