Dobrý deň,
mám 10 ročného syna a 4 ročnú dcérku. Syn bol vždy veľmi citlivý a všetkého sa bál. Stále bol nespokojný, zajakáva sa a veľmi v noci škrípe zubami. Tie má neskutočne zničené. Všetko nové a to, čo robí prvýkrát prežíva s plačom.
Má dospelácke obavy a všetko chce mať pod kontrolou. Chce vedieť, kde kto je, kedy sa vráti. Má strach, že nikto nebude doma.
Pred 5 rokmi nás jeho otec opustil, čo sa prejavilo na jeho správaní a aj zajakávaní. To sa už trochu zlepšilo.
Je neskutočne náladový, odvrkáva a je nepríjemný k svojej sestre. Všetko mu vadí. Aj dcérka už vymýšľa a robia si stále napriek.
Čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
tu by som rovno odporučila návštevu psychológa. Porozprávať viac detailov o synovi, vás, rodine, živote.
V 5 rokoch ho opustil otec a to zanechá na dieťati obrovskú stopu. Do toho zajakávanie, škrípanie zubami, strachy. Viacero rôznych prejavov, ktoré môžu mať rôzne príčiny.
Odvrkávanie môže byť vec komunikácie, puberty.
Doma buďte pre syna oporou. Prijímajte jeho strachy, reflektujte ich. Pomenujte. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo, aby sa cítil lepšie, čo by potreboval v danej situácii.
Potrebuje byť prijatý. Počúvajte ho, skúšajte mu rozumieť a dávať mu najavo, že je v poriadku, že má strach, hnev, čokoľvek. Nech slobodne prejavuje emócie.
Dôležité je, aby sa cítil bezpečne. Tiež ľúbený. Potrebuje aj pozornosť.
Ako som však napísala, odporúčam návštevu psychológa. Spája sa uňho viacero faktorov a strata rodiča je z môjho hľadiska pre vývin dieťaťa kľúčová.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com