Ako riešiť manipuláciu mojej 9 ročnej dcéry jej spolužiačkou?

Dobrý deň,

moja dcéra má 9 rokov a v triede má kamarátku, ktorá je o rok staršia. Vzrastom sú ale presne naopak. Moja dcéra je vysoká a je priemernej postavy. Jej kámoška je malinká, útlučká, je to modrooký usmievavý anjelik. Možno aj to má vplyv na to, ako sú deti vnímané vyučujúcimi. Dcéra je už vysoká ako pani učiteľka.

Viackrát sa stalo, že tá kámoška čosi vyviedla, ale ústne pokarhanie dostala od učiteľky moja dcéravyviedla, Sú často spolu a moja dcéra je viditeľnejšia.

Neskôr prišli poznámky, lebo zostali s kámoškou cez prestávku v triede a neboli na školskom dvore. Alebo nesedeli na mieste po zvonení, na obede paulovali družinárke. Brala som to ako malichernosti, deti nie sú stroje.

A pani učiteľka neskúma dopodrobna každú situáciu. Nie som typ rodiča, čo uteká hneď všetko riešiť do školy a ospravedlňovať svoje dieťa. Porozprávali sme sa doma a rátala som s tým, že vzťahy si medzi sebou majú upraviť deti.

Vždy som od dcéry zisťovala, že čo sa presne stalo a ona sa nám väčšinou sama doma priznala. Ctila tak trochu krivdu. Vysvetlila som jej, že sa má slušným spôsobom ozvať a samu seba obhájiť v prípade, ak bola neprávom obvinená.

Ak družinárke odpapulovala iba kámoška a ona pri nej vtedy iba stála v rade na obede, nemôže dospelý neprávom obviniť aj druhé dieťa. No neskor tie manipulácie začali byt trochu závažnejšie Napríklad - dievča skrýva druhým veci, požičiava si poza chrbát a nevracia veci. Bavia ju kanadské žartíky. Len jediný, kto sa v danej chvíli babí je ona. Ostatné deti ten druh humoru nechápu a je im nepríjemné, keď si z nich strieľa.

Keď robila učiteľka kvôli schovaným veciam pred celou triedou výsluch, tak sa priznala zase len naša dcéra, s tým, že nedomysleli dôsledky. Jej kamarátka mlčala a nič nepovedala. Dcéra sa podla jej slov priznala preto, lebo jej je ľúto kámošky, že by v tom bola sama. Pritom ona len vedela, že to kámoška schovala a nenažalovala to. A aj preto, že sa priznala, znova bola vnímaná ako hlavný výmyselník a hlavný podozrivý. Pri všetkom bolo ukázané na ňu prstom.

Učili sme ju povedať kamarátke nie, keď ju bude na niečo znovu navádzať. .Keď sa jej zase nakopili nejaké priestupky voči spolužiakom, tak dcéra konečne povedala učiteľke, že ona sa ich nezúčastnila. Jeden priestupok išla aj sama nažalovať.

Dala som jej doma ultimátum, že ak nenažaluje ona a bude stále kamarátku iba obhajovať a brat na seba vinu aj za to, čo neurobila, tak budem musieť ísť do školy a vysvetľovať pani učiteľke ako sa veci majú. Pani učiteľka to vtedy vyriešila v celku rozumne. Kamarátka dostala poznámku, že má 3 priestupky a má sa sama doma priznať, čo všeličo vyviedla. Zároveň pani učiteľka zavolala všetkým dotknutým rodičom. Každý sme jej vysvetlili svoje hľadisko.

Vysvetlila som pani učiteľke, že ak sa dcéra nepridá ku kámoške, tak nasleduje jej vydieranie. Buď sa s ňou nehrá, alebo jej pred všetkými vynadá, že je blbá a ohovorí ju pred spolužiačkami tak, aby to počula. Dokonca jej nadávala aj najhrubšími nadávkami. Dcéru to zaboli, no kámoška sa vie v správnej chvíli zalíškať a dá sa povedať, že ju do týždňa vmanipuluje do niečoho zdanlivo neškodného nedomysliac dôsledky.

Ak sa dcéra nepridá, tak ide vydieranie typu, či je ešte jej kámoška. Dcéra je jeináčik a v širšej rodine nemáme deti v jej veku. Dosť času trávila v spoločnosti dospelých. Dá sa povedať, že je vnímavá, rozumná a vážna.

Tá kámoška je jašo. To je to, čo ich púta dokopy. S dcérou sa veľa hráme. Manžel sa s ňou vie riadne vyjašiť, zápasiť. Deti v jej veku jej nemôžme vynahradiť. Nechcem jej vyberať kamarátky a zakazovať kamarátstva. Ale toto sa mi naozaj nepáči. Manipulačný vzťah sa mi nepáči.

S inými deťmi v triede nemá problematický vzťah, má aj ďalších kamarátov. Má kámošku aj tu, kde bývame. Tá spolužiačka býva ďalej. A problém je, že tá jej zakazuje mať iných kamarátov. Nechce, aby chodila von s inou kámoškou. Vraj kamarátka môže byť len jedna.

Dcéra si pohoršila známky v škole a pripadá mi, ako keby jej prestalo na niektorých veciach záležať.

Ako to mám riešiť?

Občas som kvôli tomu nervózna, ako keby som bola stále v strehu. Pohľad na toto dievčatko sa mi úplne zmenil. Predtým mi vôbec nevadilo, keď sa k nám chodila hrávať, alebo keď moja dcéra chodila k ním. Aj prespávali jedna u druhej, aj na výletoch sme boli.

Teraz sa mi z nej ježia chlpy a postupne sa vyhýbame spoločne strávenému času. Želám si, aby ich kamarátstvo takto pomaličky a potichučky išlo do stratena. Dcéru nabádam, aby sa hrala aj s druhými deťmi a nenechala si ich touto kámoškou odohnať.

Nabádame ju, aby žalovala, ak je niekomu v škole zase niečo "smiešne" vyvedené, aby nekryla kámošku a nedala sa zatiahnuť do niečoho.

Aký je Váš názor a čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem