Ako riešiť celodenný plač 3,5 ročného dieťaťa v škôlke?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 3,5 ročného syna, ktorý od septembra navštevuje materskú školu. Prvé 2 týždne boli úplne bezproblémové, okrem asi dvoch ranných plačov.
Syn ale ochorel a na 2 týždne bol doma. Po tomto prerušení začal v škôlke plakať celý deň, už sú to skoro 2 týždne. Okrem toho odmieta aj stravu a stále hovorí, že mu chýba mama.
Učiteľky si nejaký problém s inými deťmi nevšimli a od začiatku tam mal aj kamarátov. Niektorých poznal už predtým. Učiteľky hovoria, že na tento jeho plač nič nezaberá a že im ho je aj ľúto, že či by sme neskúsili ho dávať iba do obeda. Ja si však myslím, že to nepomôže, keďže plače už od rána. Keď sa už vyspí, tak je celkom v pohode. Keď po neho prídem, tak sa hrá. Okrem toho sa aj bojím, že potom sa mu zas bude ťažko zvykať na celý deň.
No na druhej strane sa obávam aj o jeho psychiku a že či je vôbec na škôlku pripravený. Na začiatku nemal problém a celkovo je to jeden spoločenský, vnímavý, veselý chlapček. Doteraz som vôbec nemala pocit, že by bol na mňa nejako extrémne na viazaný. Keď príde zo škôlky domov, tak ja alebo manžel sa venujeme výhradne jemu, aby nemal pocit nejakého "odloženia'" kvôli mladším súrodencom.
Ja som doma s ďalšími 2 deťmi a aj keď by to nebol problém, aby som ho nechala doma, myslela som si, že škôlka bude správne riešenie. Doma mám pocit, že sa mu nevenujem toľko, koľko by potreboval.
Mám ho nechať doma úplne, alebo porozmýšľať nad polovičným časom v škôlke?
Ako mu mám vysvetliť, že škôlka je pre neho dobré miesto, kde sa veľa naučí?
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
to, čo vidíme zvonka je správanie dieťaťa. Všimneme si ho zväčša keď nejako vyčnieva, líši sa, popr. je nežiadúce, znepokojujúce. Za každým správaním dieťaťa sa však skrýva nejaká emócia a za ňou potreba.
To, že v škôlke plače, že potrebuje nejaký čas na vyrovnanie sa so zmenou a adaptáciu na ňu, je prirodzené. Stratil nejakú istotu, stabilitu, bojí sa, že ho tam necháte, že vás stratí, možno, že ho už neľúbite. Je to nová a náročná situácia, v ktorej je mu treba byť oporou.
Tiež sa stáva, že deti na začiatku neplačú. Tešia sa, je to pre ne zaujímavé. U mnohých prichádza ku plaču, keď pochopia, že ide o trvalú a nie dočasnú zmenu, že sa od nich vyžaduje, aby do škôlky chodili každý deň.
Veľmi dôležité je prijatie a bezpečie. Prijímajte a zrkadlite jeho emócie. Pomenujte ich. Pýtajte sa ho, čo by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá. To, ako sa syn cíti je pre neho reálne. Netreba to banalizovať, ani sa to snažiť zmeniť.
Mali by ste mu byť v týchto situáciách sprievodcom.
Komunikujte mu emóciu, vyjadrite pochopenie: Je to pre teba ťažké chodiť do škôlky. Najradšej by si bol keby sme boli stále spolu. Bojíš sa, že po teba neprídeme.
Pýtajte sa ho: Čo by ti pomohlo cítiť sa lepšie? Zvládnuť to? Je niečo čo by si mohol spraviť, aby to bolo lepšie? Viem ti ja nejako pomôcť, aby si to pre teba bolo ľahšie? Skúste mu dať nejaký návrh: rodinná fotka v skrinke, nejaká hračka, predmet, niečo čo ho spája s vami. Môžete si niečo spolu aj vyrobiť.
Spolupracujte v tejto veci s učiteľkami. Hľadajte cestu ako mu to uľahčiť.
Ubezpečujte ho, že sa za ním budete ponáhľať a že zase budete spolu tráviť čas tak ako sa mu páči.
Nesľubujte odmeny, netrestajte, nevyhrážajte sa.
Môžete sa tak o tom rozprávať aj spätne. V škôlke to bolo ráno pre teba ťažké.
Otvoreným konštatovaniami bez otázky mu dávate priestor, aby sám rozpovedal ćo sa dialo.
Racionálne vysvetľovanie veľmi nepomôže. Keď sa v kľude rozprávate aj porozumie, ale keď je v danej situáciu, emócia ho prevalcuje.
Syna si všímajte. Reagujte na jeho signály a adekvátne napĺňajte jeho potreby. Komunikujte s nim empaticky. Je dôležité, aby cítil, že ste pri ňom, že ste tu preňho, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.
Nastavujte láskavo hranice. Prejavujte synovi dôveru. Nechajte ho o niektorých veciach rozhodovať a jeho voľbu rešpektujte. Oceňujte ho.
Dávajte mu doma čas na voľnú hru, avšak buďte pri ňom. Mnohé veci si deti dokážu prehrať a spracovať počas hry.
Uvidíte či sa to bude zhoršovať, zlepšovať, ako to bude postupovať. Kľúčová je aj ochota škôlky spolupracovať. Ak máte pocit, že by to synčekovi pomohlo, môžete skúsiť aj pol deň. Neodvážim sa dať nejaké odporúčanie, keďže synčeka a vašu situáciu nepoznám do hĺbky.
Dôležité je, aby bol synček emocionálne aj fyzicky na škôlku pripravený. Toto vám môže pomôcť zistiť aj odborník. Tiež môže pomôcť odkryť čo sa za tým prípadne skrýva.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com