Dobrý deň,
moja 29 mesačná dcéra od svojich 10 mesiacov vyslovene bujaro zaspáva. Jedná sa len o večer. Cez deň zaspí pokojne do 10 minút. Pre obraz už 3x svojim divokým zaspávaním (hádže sa, nohy pchá kade tade, zúrivo sa prehadzuje). Zlomila aj postieľku.
Uspávanie v mojej prítomnosti trvá hodinu. TV večer eliminujeme (hrá sa a ani si ju nevšíma). Mobil jej nedávame. Ja ležím pri nej. Upozorním ju párkrát. Mojkať sa je nemožné. Až keď po hodine na ňu skríknem, tak sa upokojí.
Skúšala som relax hudbu, difúzer s levanduľou, nech sa vykecá pred spaním. Nič sa nedarí. A v noci pokračuje a neustále sa prekrúca.
S nervami sa hádže o posteľ, dupá v postieľke. Spíme tak, že má zhodenú bočnicu na postieľke a tá je priviazaná o manželskú posteľ. Spí so mnou v kontakte. Precestuje celú posteľ do rána.
Ja som nevyspatá a unavená. A stále mi ide po vlasoch. Sme kompletná rodina, existujeme bez hádok, sme súdržní a milujeme sa. Má sestru, ktorá ju má veľmi rada. Režim máme striktný a von chodíme aj bez deti.
Ako jej môžme pomôcť?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zrejme vás nepoteším, avšak univerzálna odpoveď na túto otázku, ani žiaden návod neexistuje.
Treba skúšať čo funguje. Viac fyzickej aktivity a pobytu vonku, spánkový režim, žiaden televízor, fyzický kontakt. Skúste odsledovať pri čom sa upokojí. Zisťujte, či ju niečo nebolí.
Zdá sa, že dcérka je citlivejšia a možno pri zaspávaní spracúva všetky zážitky zo dňa. Možno predĺžte čas chystania na spánok, trávte ho v pokoji bez nejakých rušivých vplyvov, zvukov, aktivity.
Záleží tiež ako dlho v priebehu obeda spí. Možno večer nie je unavená.
Tiež mi napadlo, či sa v noci nerušíte, možno dcérka potrebuje byť sama v izbe. Ťažko povedať.
Aby ste ošetrili aj seba, skúste nastaviť dcérke nejaké hranice, poprípade sa prestriedať pri uspávaní s manželom, aby ste nakoniec nemuseli kričať, lebo dcérka prekročila hranicu. Sledujte kedy na vás ide hnev, hľadajte stratégiu ako ho prekonať. Dcérka má ťažkosti a potrebuje vás.
Poskytujte jej prijatie a bezpečie, pracujte s emóciami, nastavujte hranice. Skúšajte jej rozumieť a dávajte jej to najavo empatickou reakciou. Vnímajte jej signály, reagujte na ne a adekvátne napĺňajte jej potreby.
Popýtajte sa poprípade pediatra, skúste pátrať po príčine. Viem, že existujú aj spánkoví poradcovia, poprípade, ak by situácia bola naďalej náročná, nevedeli by ste si rady, môžete po možnej príčine pátrať aj so psychológom.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com