Dobrý deň,
v poslednej dobe náš 4,5 ročný syn v hneve všetkých v domácnosti hryzie a kope. Snažím sa to riešiť s kľudom. Dávam pozor, aby neublížil sebe alebo súrodencovi. Vykrikuje, že je zlý chlapec (nikdy mu nevravíme, že je zlý chlapec) a že nás všetkých zbije, že sa mu to páči. Že sme hnusní a nie sme jeho kamaráti.
Ak napríklad stojí na schodoch, že chce spadnúť. Ak dostane amok, tak to trvá hodnú chvíľu. Nedokáže sa ukľudniť. Nechce objatie, nechce, aby sme boli pri ňom. Len by všetko hádzal a búchal do nás.
Má 17 mesačného súrodenca. Od malička ho ťažšie znášal, ale teraz sa to zlepšilo. Teda až na spomínané výbuchy trvajúce asi mesiac.
Myslím, že to začalo s nástupom do škôlky.Tam s ním nie sú žiadne problémy. Doma je ale čoraz častejšie agresívnejší a nedokážem posúdiť nakoľko je to v poriadku a nakoľko už nie.
Čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
zdá sa, že synčeka emócie prevalcujú a nevie ich zvládať.
Treba mu s tým pomôcť a zároveň mu citlivo nastaviť hranice.
Keď sa hnevá, je v afekte, nevníma čo sa deje okolo. Aby sa dostal trochu do kľudu, treba mu poskytnúť empatickú reakciu. Popíšte mu situáciu, skúste uhádnuť a pomenovať jeho emóciu. Hneváš sa. Chcel si to ináč. Myslel si si, že budeme robiť niečo iné.
Toto učí dieťa pomenovať svoje emócie, spoja si emóciu s telesným pocitom a dostáva sa tým aj do kľudu.
Dajte aj hranicu. Hneváš sa a preto ma kopeš/hryzieš (pomenovanie).
Ľudia ale nie sú na kopanie/hryzenie (limit, hranica).
Kopať môžeš do lopty, hrýzť do jedla (alternatíva).
Ak vás tam nechce pomenujte pocity. Hneváš sa a chceš, aby sme boli preč. Bojím sa však, že spadneš. Ale môžem ísť od teba ďalej. Budem stáť tu, ak ma budeš potrebovať. Ak sa naozaj bojíte, že spadne, kľudne ho odtiaľ vezmite, dajte fyzickú hranicu.
Niekedy treba opakovať pomenovanie pocitov viackrát, skúšať to rôznymi spôsobmi. Dávajte mu najavo, že ho počúvate, ste pri ňom, snažíte sa mu rozumieť. Vnímajte jeho signály a skúste vnímavo reagovať na jeho potreby.
Po situácii večer v kľude si ju môžete prejsť, porozprávať sa o tom, možno ponúknuť iné možnosti, napr. povedať, čo pomáha vám, keď sa hneváte.
Môže to byť aj vec žiarlivosti, zvládania emócií, učenie sa hraniciam, tiež možno v škôlke pocity v sebe dusí, necíti sa bezpečne, aby ich prejavil a potom to prejaví doma, nejaká neistota, ťažko povedať aká potreba je za tým. Možností je viacero.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com