Ako rešpektujúco vychovávať pri súrodencoch?

Dobrý deň,

v tomto prípade vám rozumiem, že máte zložitú situáciu. Vaša staršia dcérka je vo veku kedy svoje emócie ešte regulovať nezvláda a potrebuje k tomu vás, aby ste ju pochopili, dôverovali jej a učili ju sebakontrole.

Dieťa v jej veku ešte nerobí veci naschvál, ale potrebuje nejak svoju frustráciu dať von. Nedá sa preto a ani to vôbec nie je vhodné zabraňovať jej v nejakom plači, pretože to je spôsob ako sa v jej veku s emóciami vysporiadúva.

Skúste niektorým situáciám predchádzať preventívne. Porozmýšľajte kedy má dcérka také prejavy najčastejšie, či to u nej nie je aj nejaký boj o pozornosť.

Skúste si položiť otázky:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Toto vám pomôže hľadať príčinu a teda aj preventívne zamedziť takýmto situáciám. Napríklad vtedy, keď viete, že je problém keď sa jej niečo nedarí, skúste jej poskytnúť len malé rady.

Pomenujte jej emócie. Hnevá ťa to, že sa ti to nedarí? Chcela by som to urobiť sama, porozmýšľaj či by sa nedalo..., alebo ako by som ti mohla pomôcť? Dajte jej iné možnosti vyjadrenia hnevu, ktoré sú pre vás akceptovateľné (všetko okrem agresivity voči živým veciam, či ničenie majetku je akceptovateľné - udrieť do vankúša, ukáž ako sa hneváš na vankúšovej bitke, plakanie do vankúša...). Skúšajte, čo na ňu zaberie. Jej emócie však nie je vhodné popierať, do budúcna to má za následok negatívne veci.

Buďte čo najviac kreatívna. Kreativita dokáže niekedy divy s negatívnym správaním detí. Dobré nápady sa vždy vyplatia.

Dcérke do budúcnosti pomôžete tak, že budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohla vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké. Dcérkine správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti) ako keby ste mali reagovať agresívne. Iba keď dieťa rešpektujeme neskôr sa naučí svoje emócie ovládať.

Ak je vo výchove nutné zadať nejakú hranicu, mali by sme ju zadávať s prijatím dieťaťa. Nekritizujeme samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť dcérke príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Takto ju skôr namotivujete na nejakú spoluprácu. Avšak ani to nie stále.

Napríklad: Áno, ja ti rozumiem, že sa ti páči, keď tu môžeš kričať. Prosím ťa, ale teraz ostaň tichšie. Keď pôjdeme von môžeme si zahrať hru kto viac zakričí alebo keď sa zobudí bába môžeme jej spolu zaspievať.

Dbajte na potreby dieťaťa a venujte jej dostatok pozornosti. Oceňujte jej dobré stránky, keď sa jej podarí hnev zvládnuť. Napr. Teší ma, že si to takto zvládla. Alebo vtedy, keď sa pekne podelí, či hrá s ostatnými atď. Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete svojej dcérke načúvať, poskytnete jej bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na ňu vyčleníte a budete robiť to čo chce ona s výnimkou pozerania TV. Verte, že v tomto čase zistíte o emóciách a potrebách dcérky veľmi veľa. Môžete tomu dať aj názov napr. Lenkin čas a nemusí to byť dlhé stačí aj 10 - 15 minút spoločne si to stanovte. Ak by to chcela veľmi predlžovať iba jej opakujte, že dnes už čas skončil takto spoločne budete tráviť čas aj zajtra.

Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte jej možnosť vybiť energiu napr. vonku. Deti sa tak dobre ventilujú.

Prajem veľa zdaru.