Dobrý deň,
môj dvojročný syn je často v amoku. Napríklad chce, aby som ho niesla po schodoch na rukách. Keďže som tehotná, tak to odmietam robiť a on chytí amok. Nie plač, žiadne trucovanie, ale vyslovene amok.
Začne sa triasť, je úplne nepríčetný, nechce nikoho iného iba mňa, ťahá ma za ruku, postaví sa na schody a ťahá sa mi na ruky. Nezaberá nič. Ani dohováranie, ani vysvetľovanie, ani zmena prostredia a ani zaujatie niečim iným. On proste nevníma. Vníma iba svoju požiadavku a čaká na jej splnenie.
Neviem si predstaviť, že by som mu nevyhovela. Ten vreskot sa nedá vydržať.
Ako sa mám vtedy zachovať?
Má ho nechať plakať?
Nemôže sa mu niečo stať?
Ďakujem za odpoveď
Dobrý deň,
úlohou rodiča nie je dosiahnuť, aby bolo dieťa za každých okolností spokojné, nehnevalo sa a neplakalo. To by bolo nemožné.
Je prirodzené, že sa dieťa hnevá keď sa mu nevyhovie. Niektoré deti hnev a frustráciu prekonávajú horšie, úplne ich to prevalcuje. A je to v poriadku. Prejavmi, ktoré sa nám zdajú neprimerané, nežiadúce sa deti s hnevom a frustráciou vyrovnávajú. Inak to zatiaľ nevedia a toto im pomáha to zvládnuť.
Úlohou rodiča je túto emóciu zrkadliť, reflektovať, prijať, pochopiť a naviesť dieťa, aby sa naučilo efektívne ju zvládnuť.
Keď synček zúri, plače, skúste si k nemu čupnúť a pomenovať ako sa cíti. Hneváš sa. Hneváš sa na mňa. Chcel si, aby som ťa odniesla. Rozumiem, že sa hneváš. Je to v poriadku. Kľudne sa hnevaj. Ak budeš odomňa niečo potrebovať, som tu. Povedz mi, keď ma budeš potrebovať. Popr. Môžem ti nejako pomôcť?
Môžete tiež povedať. Ja však nevládzem. Môžem ťa ale chytiť za ruku. Vystískať ťa a tak ti dám silu. Alebo skúste nájsť čokoľvek, čo by mu pomohlo. Komunikujte s nim.
A môže sa stať, že bude chcieť plakať, že len tak ten hnev prekoná. Môžete pri ňom sedieť. Vyjadriť mu, že to je ok, že sa hnevá, že ste pri ňom, že mu rozumiete.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com