Ako reagovať na zúrivého trojročného syna?

Pekný deň,

najviac mu pomôžete tak, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Aj keď sama dobre viem, že je to niekedy veľmi ťažké. Synove správanie vás dostáva určite do stresu a vtedy máme najčastejšie tendenciu buď utiecť - útočiť. Rozhodne v prípade dieťaťa radšej na chvíľu utečte (odíďte do inej miestnosti) ako keby ste mali reagovať agresívne.

Myslite vždy na to, že každá búrka (výbuch emócií) je vždy len dočasná. Základom je nenechať sa do tejto búrky vtiahnuť tým, že mu nakoniec niečo povolíte alebo, že ešte pridáte hroby a blesky tým, že budete kričať. Nie je paradox, že niekedy chceme od detí, aby boli ticho pritom sami reagujeme presne opačne?

Syn v tomto veku rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslíte na to, že keď už zadáte nejakú hranicu, tak nemôžete z nej povoliť.

Ak si za hranicou nestojíte, tak dieťa bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to aj tak nesplníme. Napr. Poviete mu, že mu nejakú vec zoberiete, keď neprestane a nakoniec sa to aj tak nestane a vec mu necháte, pretože rezignuteje.

Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí (mali by ste byť synovi príkladom, ako sa konflikty riešia). Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu.

Napríklad: Hneváš sa, že ti to nejde, ale hračky ti hádzať nedovolím. Keď sa hneváš udri si do vankúša, alebo mi to povedz, že si nahnevaný. Spoločne to zvládneme.

Samozrejme, že dieťa vás pravdepodobne neposlúchne na prvýkrát a budete to musieť viackrát zopakovať. Tak isto môžu nastať aj situácie, kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič. Len ho z tej situácie dostať von. Napr. odniekiaľ odísť. Je to v poriadku. Nikto z vás nezlyhal a následne si to môžete v pokoji rozobrať.

Existuje také pravidlo 3x a dosť. To znamená, že ak už po troch pokusoch zdania hranice nevidíte efekt, môžete zvoliť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie. Napríklad logický dôsledok hádzania vecí je zobrať mu ich na nejaký čas.

Negatívne emócie pravdepodobne budú. Nebojte sa ich tie si jednoducho musí odžiť. I napriek tomu, že sú pre vás obidvoch veľmi nepríjemné, musí sa naučiť sebakontrole a záchvat zlosti je pre neho na to, aby sa frustrácia vypustila. Vy musíte byť pre neho vhodným príkladom a oporou. Buďte pri ňom a dávajte mu najavo, že mu rozumiete. Na svojej hranici si musíte stáť. Postarajte sa teda o to, aby z každého záchvatu sa naučil niečo pozitívne. Takto reagujte aj v prípade hodenia o zem. Len dbajte pri tom na zvýšenú bezpečnosť a vyčkajte kým hnev prejde.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládol. Alebo: Vidíš, spoločne sme to zvládli a pod.

Doporučujem v tomto prípade si dopodrobna rozobrať situácie, v ktorých sa to vyskytuje. Za tým ako sa syn správa je vždy niečo viac a to by ste sa mali pokúsiť zistiť.

Skúste si položiť pár otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?

Ak máte na syna nejakú požiadavku snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napr. Prosím ťa, ostaň pri mne. Stále si stojte za svojim a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu.

Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete svojmu synovi načúvať, poskytnete mu bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na neho vyčleníte a budete robiť to čo chce on s výnimkou pozerania TV. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií, buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.

Tak isto je dôležité dieťaťu poskytovať dostatok priestoru na ventilovanie emócií v hrách, ktoré sú bezpečné ako napríklad vankúšová vojna a pod. Tak isto využívajte pobyty vonku, kde sa môže vybehať.

V prípade, že by ste u syna nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.

Prajem veľa zdaru.