Ako reagovať na zmeny v správaní 15 mesačného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
rada by som sa poradila ohľadom správneho reagovania na zmenu správania môjho 15 mesačného synčeka. Pred týždňom zo dňa na deň sa začal správať úplne inak ako doteraz. Predtým bol vyslovene “mamkin”. Nepotreboval veľmi ani ocka, nikdy sa mu nepýtal na ruky. Stále sa krútil len okolo mňa.
Keď bol dlhšie napr. s babkou, už sa pýtal ku mne na ruky. Keď mi manžel dal pusu, už hneď tam bol a plakal. A teraz sa to úplne zmenilo. Začal sa pýtať na ruky manželovi. Krúti sa vyslovene len okolo neho, ako keby bol šťastnejší v jeho prítomnosti. Ku mne príde už len veľmi zriedkavo, alebo keď ho chytím na ruky, a je tam manžel, tak sa pýta k nemu.
Mám z toho taký pocit ako keby ma už nepotreboval, ako keby sa odpútal odo mňa. Priznám sa, že má to vo vnútri veľmi trápi.
Neurobila som nejakú chybu vo výchove?
Napadlo ma, že či to nie je kvôli tomu, že sa mu nevenujem dosť. Či by nepotreboval viac času spolu. Lebo často som v kuchyni, varím, upratujem. On vždy prišiel, chytil mi nohy a pýtal sa na ruky, niekedy kričal, plaka,l aby som ho zdvihla. Ale je dosť ťažký, má 16 kíl a ja ho už nevládzem dlho držať. Tak po krátkom čase som ho vždy položila a on bol nespokojný.
Pár dní dozadu na krátku chvíľu som ho poslala von z kúpeľne a zatvorila dvere, keď asi už po piatykrát si dal ruky do wc. Upozornila som ho, že ešte raz a pôjde von. Aj vtedy veľmi plakal na chodbe. Potom som otvorila dvere, objala som ho a povedala mu, že to nemôže robiť, lebo záchod je špinavý. Manžel mi hovorí, že to strašne prežívam.
Ako na to reagovať?
Je to len obdobie?
Prejde to?
Robím niečo zlé ja?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
pravdepodobne pôjde len o obdobie. Preferencie rodičov sa môžu u detí často meniť. Rozumiem vám, že je to nepríjemné a možno hľadáte chyby v samej sebe. Deti keď začnú objavovať svet pomaly prichádzajú na to, že napr. niektoré činnosti sú zábavnejšie s tým druhým. Skúšajú aj preto ísť častejšie do interakcií aj s ostatnými členmi rodiny, či inými ľuďmi.
Využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jeho pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovný), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ho k lepšiemu správaniu. Maminka je veľmi šťastná, že tentokrát si si pyžamko obliekol sám.
Zaveďte si do života spoločné rituály. Napr. krátky rituál pred spaním spoločné čítanie rozprávky a pod.
Pri zadávaní hraníc akceptujte aj to čo chce samotné dieťa, teda jeho emóciu alebo potrebu. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí ak je to možné. Najviac efektu získate, keď budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením, aby mohol vaše správanie neskôr napodobňovať. Viem, že to musí byť náročné. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu. Zadám hranicu jasne a zreteľne v prvej osobe a dám nejaké možnosti výberu. Prípadne ponúknem nejakú pomoc či spoločné riešenie konfliktu.
Ak syn v nejakej situácií neakceptuje vás ako rodiča, chcel by niečo robiť napr. s ockom, ale aktuálne to nie je možné, tak dôležité je prečkať jeho emócie s tým súvisiace a hľadať čo pomôže. Napr. objatie, hladkanie, dôvera, že to zvládne. Uznajte mu aktuálne potreby a emócie, zrkadlite ich a prijmite (Je to pre teba teraz asi ťažké. Ja ti rozumiem. Chcel si, aby ti čítal ocko. Ocko je však v práci. Určite ti prečíta, keď budete spolu. Teraz som tu pre teba ja a pod.).
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička