Ako reagovať na veľmi plačlivé 8 ročné dieťa?
ZodpovedanéDobrý deň,
8 ročný syn bol od malička urevané dieťa. Stále som dúfala, že z toho vyrastie, ale nevidím nejakú zmenu. Už reve doma za všetko. Keď sa má učiť, upratovať, nedostane čo chce. Je to strašne vyčerpávajúce.
Stále mu vysvetľujem, že je už veľký a musí sa už tak začať správať. Lebo to nie je plač, že ho niečo bolí. A ako rýchlo vie ten rev začať, tak rýchlo ho vie aj skončiť a je z neho anjelik.
Ďalšia vec je žiarlivosť. Má o 3 roky mladšieho súrodenca. Väčšinou to je ok, aj sa zabavia spolu. Niekedy je to boj. Už som zažila situáciu, že skákal s revom po gauči, lebo on chcel byť jedináčik. Kričal, že neznáša svojho súrodenca, alebo že jeho tak neľúbime. Nemá dôvod si myslieť, že je menej lúbený, nikdy nebol porovnávaný s mladším súrodencom. Vždy všetko dostanú rovnakým dielom.
Inak je šikovný. V škole s ním nie je žiaden problém. Dobre sa učí, dokonca aj poslúcha doma.
Prečo musí stále za všetko revať?
Ako máme reagovať?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Vie si vaše 2,5-ročné dieťa už vyfúkať nos do servítky?31
- Ako reagovať, keď moje dieťa dostane zlú známku?1
- Ako reagovať na nálady a nervozitu 5 ročného syna?1
- Ako reagovať na citové vydieranie alebo neistotu štvorročnej dcéry?1
- Syn odmieta matku a žiarli na súrodenca. Ako mám reagovať?1
- Dcéra má agresívne prejavy. Ako reagovať správne?55
Dobrý deň,
rozumiem vám, že správanie synčeka je pre vás ťažšie zvládnuteľné. Treba si však uvedomiť, že to čo vidíme navonok z niečoho pramení.
Skúste preto popremýšľať aká reálna potreba, či emócia sa môže skrývať za tým, že si to synček ventiluje práve plačom.
Vašou úlohou je byť jeho sprievodcom v týchto ťažkých chvíľach a takto mu dokážete najlepšie pomôcť. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. To znamená a výskumy to dokazujú, že vety typu nemáš prečo plakať, ty si už veľký chlapec sú zodpovedné nie za vyriešenie situácie ale za potlačovanie emócií, ktoré môžu mať následky do budúcnosti.
Dôležité v tomto prípade synovi jeho emócie zrkadliť, pomenovať ich a posmeľovať ho zvládať ich.
Môžete hovoriť vety typu: Vidím, že je to pre teba nepríjemné, asi by si robil niečo iné a pod. Skúste sa ho opýtať, čo by mu mohlo pomôcť. Toto môžete využiť v akýchkoľvek situáciach či prejavovaných emóciách.
Riešte problémy spoločne s ním: Ako by sme to mohli vyriešiť aby sme boli obidvaja spokojní? Prípadne dajte mu možnosti výberu: Upraceš to teraz, alebo keď dopozeráš nejaký film? Tým mu dávate moc kontrolovať situáciu, čo rozhodne pomáha. Tak isto ho motivujte, aby emócie vyjadroval slovami (keď sa bojíš tak mi to povedz spoločne to vyriešime).
Keď sa synovi podarí čo i len trochu lepšie zvládnuť negatívnu emóciu, oceňte ho za to. Oceňujem, že si bol dnes taký statočný mama je na teba hrdá.
Ak využívate pri synovi rozprávky, či príbehy je to plus na túto situáciu reagovať aj takto. To má z mojej skúsenosti väčší efekt. Deťom veľmi pomôže keď sa stotožnia s nejakým hrdinom, ktorý prekonal nejakú negatívnu emóciu prijateľným spôsobom. Kľudne si príbeh vymyslite pre vaše potreby.
Čo sa týka súrodeneckých vzťahov skúste si prečítať moje predošlé príspevky:
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
https://www.modrykonik.sk/ask-an-expert/poradna...
Ak by ste mali aj následne pochybnosti o synovi, negatívne emócie by sa stupňovali, tak skúste vyhľadať iného psychológa, ktorý by vás možno naviedol na lepšiu cestu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička