Ako reagovať na veľký hnev ročného dieťaťa?

Dobrý deň,

naozaj neviem, čo sa môže v synčekovi odohrávať, že prejavuje takýto hnev, diskomfort.
Či má nejaké spojenie s tým refluxom, alebo sa necíti isto, komfortne, bezpečne, či mal na to vplyv krik, to sa nedá povedať. Do hlávky dieťaťa nevidíme, takže na to ani neprídeme. Zrejme on sám nevie, prečo to takto má.
Na svoje správanie však nejaký dôvod má, niečo ním komunikuje alebo získava.

Synčeka valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.

Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
Syn potrebuje cítiť, že ho ako osobu prijímate. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte. Komunikujte empaticky. Krik, tresty, ignorácia, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.

Syn je ešte veľmi malý. Plačom komunikuje svoje potreby.

Do jedného roka dieťaťa sa buduje základ najdôležitejšieho vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Úlohou rodiča je reagovať na prejavy, signály a potreby dieťaťa. Dieťa tak nadobudne pocit, že svet je predvídateľné a bezpečné miesto, že dieťa je hodné lásky.
Reagovanie rodiča na potreby dieťaťa a ich napĺňanie sa volá cyklus pripútania. Je základom budovania vzťahovej väzby.

Je na vás hľadať spôsob akým potreby synčeka naplniť. Možno vás potrebuje pri sebe, chce, aby ste ho vzali do náruče, je hladný, nudí sa, potrebuje objavovať, komunikovať atď. Ťažko povedať. Správaním, ktoré však prejavuje navonok komunikuje, že niečo potrebuje. Po naplnení potreby prichádza kľud a pokoj, a to je správa, že potreba je naplnená. Pri dieťati do jedného roka sa toto deje prakticky neustále. Dieťa dá signál, očakáva reakciu, tá príde od rodiča a dieťa je v kľude. A toto sa opakuje dookola.

Verím, že to vyžaduje trpezlivosť a môže to byť náročné, avšak iná cesta neexistuje. Prihovárajte sa mu, pozerajte sa naňho, dávajte mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa oňho.