Ako reagovať na precitlivelé 6-ročné dieťa?

Dobrý deň,

najviac dcérke pomôžete, keď budete vy pôsobiť pokojne. Budete jej zrkadliť to, čo aktuálne vidíte. Keď je to možné, hľadajte spoločné riešenia problémov. Vaše prijatie a pochopenie toho, čo cíti jej pomôže rozpoznať a prijať vlastné emócie, ktoré tak strácajú svoju moc a môžu sa rozplynúť.

Vašou úlohou je byť jej sprievodcom v týchto ťažkých chvíľach a takto jej dokážete najlepšie pomôcť. Dieťa musí mať v tomto prípade istotu, že kedykoľvek sa môže na rodiča obrátiť, bude ho rodič vnímať a počúvať a rozhodne nič nebagatelizovať. To znamená a výskumy to dokazujú, že vety typu nemáš prečo plakať, ty si už veľká sú zodpovedné nie za vyriešenie situácie ale za potlačovanie emócií, ktoré môžu mať následky do budúcnosti.

Motivujte ju, aby emócie vyjadrovala slovami (keď sa bojíš tak mi to povedz spoločne to vyriešime).

V učení regulácií emócií vám môžu pomôcť aj nejaké terapeutické príbehy. Dnes už knižiek na internete nájdete mnoho napr. víla zo šatôčky, škriatok v pyžamku avšak kľudne si môžete aj nejaké príbehy vymýšľať s pointou, že hlavný hrdina svoju negatívnu emóciu nejak prekonal, nejaká stratégia mu pomohla.

U dcérky využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jej pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovná), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ju k lepšiemu správaniu.

Rozvíjajte s dcérkou vzťah. A to napr. každodenným spoločným tráveným časom, kde budete robiť to, čo chce len dieťa. Špeciálny čas na dieťa mu dáva pocit dôležitosti. Umožní vám zblížiť sa, tak isto sa dieťa môže zbaviť negatívnych emócií. Buduje to základy dôvery. Vymedzte si však hranice tohto času. Nemusí to byť hodina, niekedy stačí len 15 minút. Ak by ho dieťa chcelo predlžovať, tak len mu pomenujte, že dnes už špeciálny čas skončil a príde opäť zajtra.

Prajem veľa zdaru.