Ako reagovať na nezáujem o učenie u deviataka?

Dobrý deň,

rozumiem, že vám na synovi záleží, preto je pre vás situácia pravdepodobne veľmi náročná.

V tomto veku už býva zvyčajne pre rodiča ťažšie sa dieťaťu priblížiť. Dieťa sa už obracia na rovesnícke skupiny a jeho záujem smeruje inak. Záleží teda aj od toho aký vzťah ste mali doteraz a akú výchovu uplatňujete.

Pokiaľ sú základy vášho vzťahu pevné, tak by sa vám spoločne malo podariť aspoň čiastočne zmierniť túto fázu straty motivácie, ktorá u syna nastala. Možno je to len prechodného charakteru a súvisí to s jeho dozrievaním.

V tomto prípade vo všeobecnosti pomôže, keď k deťom už v takomto veku pristupujeme skôr ako k "partnerovi". Nie nejako nadradene s dôležitosťou vyjadrovania svojej moci napríklad nejakými trestami, ktoré z dlhodobého hľadiska nemajú nejaký pozitívny efekt a skôr povedú len k tomu, aby sa nejakým spôsobom pomstilo, či hľadalo cesty ako tresty obísť. Dôležité je prihliadať na to, čo on potrebuje a cíti. Jeho pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať.

Keď svoje dieťa rešpektujete a beriete ho ako partnera. Počúvajte ho bez nejakého súdu, tak pravdepodobne bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom. Syn by už čiastočne mal prevziať zodpovednosť za svoje správanie, to je dôležité si uvedomiť. Neznamená to však, že teraz sa nemáte vôbec snažiť ho motivovať.

Priznajte synovi, že rozumiete, že ho to nebaví a že by radšej asi robil niečo iné, ale že písanie úloh je dôležité a vysvetlite prečo. Následne mu môžete povedať, čím skôr to urobíme tým bude mať viac času na nejakú pozitívnu aktivitu. Skôr teda využívajte pozitívne formulácie ako keď sa nenaučíš nebudeš pozerať TV. Prípadne mu navrhnite, že by ste spoločne mali vymyslieť čo najmenej nepríjemný spôsob, ako sa učiť do školy, ako robiť úlohy.

Skúste syna prizvať k riešeniu vašich problémov. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier. Spoločne by ste si mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Kľudne to môže byť aj pomocou nejakej zmluvy, ktorú si spoločne spíšete. Vyjadrite mu jeho pocity: Chápem, že škola pre teba asi nie je na prvom mieste, mne však záleží na tom aby si sa snažil bojím sa o tvoju budúcnosť. Môžeme spoločne nájsť nejaké riešenie? Ako by som ti mohla pomôcť? Verím, že si zodpovedný a rozhodneš sa správne. Zapíšte si každý nápad, následne si vyberte tie prijateľné.

Ak vám to po čase tiež prestane fungovať môžete opätovne spoločne hľadať nejaké riešenia. Napríklad: Som sklamaná, že nedodržujte to, na čom sme sa spoločne dohodli. Dáme tomu ešte šancu, alebo spoločne porozmýšľame nad nejakými novými nápadmi?

Vnímajte jeho aktuálne naladenie a snažte sa spoločne dohodnúť na čase, keby by bolo vhodné sa venovať domácim úlohám. Dajte mu sama nejaké návrhy. Hodina, ktorú ste si dohodli by mala následne platiť.

Skúste to nechať na neho nech si vyberie, čomu sa chce ako prvé venovať a či sa chce pokúsiť dané úlohy urobiť sám a následne si ich spolu prejdete vždy v nejakom čase, alebo nejakú inú prijateľnú alternatívu.

Súčasťou motivácie ku nejakému výkonu je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ho a dodávajte mu odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venoval dlhšie ako včera. Som na teba hrdá.

Prajem veľa zdaru.