Dobrý deň,
ak je môj 5 ročný syn len so mnou sám, alebo s inou osobou z rodiny, tak je pozorný, milý a vieme sa hrať. Je šikovný, doma pomáha so všetkým, hneď sa chce pridať k všetkým domácim prácam, ale vo väčšine len k jednej osobe.
Akonáhle sa vyskytne ďalšia osoba, tak je v miestnosti plač a začne byť nervózny. Úplne zmení náladu a všetko mu vadí. Odíde, buchne dverami. Po dohovoroch to už prestal robiť. Začne nás vyháňať, vraj máme byť ticho. Prípadne nás všetkých neznáša.
Vysvetľujem mu to stále po dobrom, že ak sa mu niečo nepáči, tak nech to povie. Všetci sa chceme spolu hrať a môžeme sa pritom aj rozprávať. Nezaberá nič, scénar je rovnaký.
V škôlke problémy nemá. Ani pri cudzích si to nedovolí. Iba doma. Akonáhle som mimo domu a ostane so starými rodičmi, všetko je bezproblémové. Pomáha doma, hrajú sa. Po mojom návrate sa teší. Potom robí to isté, keď je u nás viac ľudí.
Večer pred spaním mi povie ako ho to mrzí a už to robiť nebude. Porozprávame sa, vyhodnotíme, čo sa nám nepáčilo. Pýtam sa ho, či by sa jemu páčilo, keby sa mi takto k nemu správame. Vypočuje si, na druhý deň robí to isté.
Ako máme postupovať a reagovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
neviem, či som dobre porozumela vašej otázke. Predpokladám, že je problém v správaní, keď je v miestnosti s vami niekto iný. Neviem, či takto reaguje pri všetkých, alebo len pri cudzích osobách na návšteve alebo deťoch.
Doporučujem v tomto prípade si dopodrobna rozobrať situácie, v ktorých sa to vyskytuje. Za tým ako sa syn správa je vždy niečo viac a to by ste sa mali pokúsiť zistiť.
Skúste si položiť pár otázok:
Čo tomu predchádzalo?
Kde sa to stalo?
Koho sa to týka?
Akú činnosť dieťa vykonávalo?
Aké emócie dieťa prežívalo predtým a potom?
V takýchto prípadoch je častým dôvodom tzv. boj o pozornosť najmä tú matkinu.
Najviac mu pomôžete tým, že budete pôsobiť s čo najväčším kľudom a pochopením. U syna využívajte rešpektujúcu komunikáciu. Reflektujte jeho pocity a hľadajte spoločné riešenia. Dôležité je prijať ho ako osobu, skúsiť sa k nemu priblížiť a dať mu najavo, že ste pri ňom, počúvate ho, snažíte sa mu rozumieť a zaujímate sa.
Napríklad: Vidím, že ťa niečo nahnevalo keď si buchol dverami. Čo by ti pomohlo aby si sa cítil lepšie? Ako by sme situáciu mohli vyriešiť? Ak vám nič nepovie môžete dať nejaké návrhy vy.
V prípade, keď vám povie, že máte byť ticho alebo odísť rešpektujte ho. Nechajte mu chvíľu na upokojenie. Môžete mu povedať: Vidím, že sa hneváš. Nechám ťa chvíľu. Som tu kedykoľvek pre teba, keď budeš chcieť. Prídem sa zachvíľu na teba pozrieť.
Dbajte na potreby dieťaťa a venujte mu dostatok pozornosti. Nechajte si pre neho nejaký čas z dňa, ktorý bude patriť iba jemu. Môže si vybrať ako ho budete tráviť (nemalo by to však byť pozeranie TV).
Oceňujte jeho dobré stránky, keď sa mu podarí hnev zvládnuť. Napr. Teší ma, že si to takto zvládol. Alebo vtedy, keď sa pekne podelí, či hrá s ostatnými atď.
Konflikt skúste vyriešiť ešte skôr ako sa budete ukladať na spánok. Pred spánkom sa skôr sústreďte na tie pozitívne veci, relaxačné techniky ako je rozprávka, ktorá navodzuje pozitívnu atmosféru.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička