Dobrý deň,
rada by som poradila ohľadom synovho problému v škole. Už sa nedokážem len prizerať. Syn má 10 rokov a navštevuje normálnu základnú školu. Má Aspergerov syndróm. Učivo zvláda viac menej bez problémov, ale prostredie detí už menej. Resp. jedná sa o jedného spolužiaka, ktorý mu robí zle.
Syn sa nevie brániť a ten spolužiak, hoci je o hlavu menší ho cestou na obed odstrkuje dozadu a nedovolí mu byť inde. Musí byť len posledný. Tak mi to popísal syn. Navyše som videla, keď som teraz posledný piatok prišla pre neho neplánovane. Robí mu aj zle v škole, berie mu veci a zahodí mu ich, smeje sa mu.
Minulý školský rok boli kamaráti. Ten chlapec do družiny nechodil. Cez leto sa mu narodil súrodenec a už ho rodičia nechávajú v družine. Tu nastal problém s tým, že synovi začal robiť vyslovene zle.
Riešila som to s jeho rodičmi, ale oni si ho len zastávajú. Chlapec si vymýšľa, aby bol v ich očiach pekný a oni mu všetko veria. Potvrdila mi to aj vychovávateľka z družiny.
Chcela by som mu dohovoriť, ale neviem čo mu povedať a či to vôbec má význam skúšať. Môjmu synovi nechcem vyslovene povedať, aby ho odsotil, lebo ten spolužiak má za sebou zdravotné komplikácie.
Vraj by mohol zostať ležiaci, keby ho niekto zle udrie. Vychovávateľka o probléme medzi nimi vie, ale nerieši to.
Ako mám postupovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
v tejto situácií rozhodne odporúčam opäť kontaktovať školu. Keď sa situácia nevyriešila s vychovávateľkou, tak skúste kontaktovať triednu učiteľku.
Skúsila by som si nekonfliktne s učiteľkami pohovoriť. Rozhovor by ste mali začať s uznaním ich práce a s porozumením, že pravdepodobne s vašim synom niekedy môžu zažívať rôzne aj negatívne situácie. Následne skúste prejsť k tým menej pozitívnym veciam, navrhnúť nejaké spoločné riešenia aj s učiteľkou. Nech spoločne prídete na nejaké nápady a návrhy v prospech syna. Rozhovor ukončite taktiež pozitívne ešte raz s poďakovaním za ich doterajšiu prácu a ich čas, ktorý vám a vášmu synovi venovali. Rozhodne neodporúčam ísť do nejakého odporu, či agresívneho vedenia rozhovoru. To by situáciu mohlo ešte viac zdramatizovať.
Ak v škole pracuje špeciálny pedagóg, či školský psychológ, prípadne nejaký výchovný poradca, tak môžete celú situáciu prebrať aj s nimi.
Vy mu doma poskytujte taký láskavý a prijímajúci priestor, kde sa bude môcť vyjadriť a byť duševne v pohode. Tak isto doma musí nabrať po dni v škole silu. Tak dôležitá ako práca v škole sú aj odpočinok a rodinné aktivity. Pýtajte sa ho aký mal deň, čo pekného zažil. Nepýtajte sa priamo hneď na spolužiaka a negatívne veci. Kľudne mu môžete položiť otázku: Ako by som ti mohla pomôcť, aby si sa cítil lepšie?
Na tému vzťahy a spôsoby reagovania na konflikty si môžete vymyslieť aj nejaký terapeutický príbeh a našiť na tému vášho dieťaťa. Terapeutický príbeh je v podstate príbeh o probléme, ktorý trápi aj vaše dieťa. Hlavnými hrdinami sú zvieratká alebo iné bytosti, čo zabezpečuje dieťaťu bezpečný odstup. Zároveň vďaka tomu, že opis situácie a vlastnosti hlavného hrdinu sú podobné vašej situácii sa dieťa vie so zvieratkom identifikovať. Príbeh končí šťastne a hlavný hrdina svoj problém vyrieši. Je to možnosť ukázať dieťaťu nejaké riešenie, ktoré môže pomôcť v reálnom živote i jemu. V príbehu sa popisujú emócie. Opisuje sa strach, ale i odvaha. Dieťa vďaka nemu často vníma svoje pocity, ktoré prežíva.
Môžete taktiež mu skúsiť povedať, čo by pomohlo vám v takej situácií, ako by ste vy reagovali. Prehrajte si so synom rôzne situácie, ktoré môžu nastať a tak ho učte, ako sa brániť a kde v prípade potreby hľadať pomoc. To je dôležité. Treba ho učiť, ako konflikty riešiť slovne a nie fyzickou agresivitou. Napríklad môže povedať slovo nie, to sa mi nepáči keď sa ku mne takto správaš. Prípadne odísť od vyhrotenej situácie. Hľadať pomoc u učiteľa a pod.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička