Ako reagovať na hysterické záchvaty 2,5 ročného syna?

Dobrý deň,

môj 2,5 ročný syn začal mávať cca od 9 mesiacov záchvaty plaču. V tom čase sme to pripisovali rastúcim zúbkom. Postupom času však začal byť hysterický a doslova vrieskal.

Od cca 1,5 roka mával svoje záchvaty hnevu, A to vtedy, keď sa mu napríklad niečo nepodarilo, niečo mu nešlo, niečo mu spadlo, keď sme mu niečo nedovolili.
Začal veci hádzať o zem, kričať, plakať. Niekedy v tom čase začal rozprávať, tak sme mu vysvetlili, že treba zavolať "pomoc" a niekto z nás príde a pomôže mu. Občas to tak urobil, ale vo väčšine prípadov to bolo zase so záchvatom.

Okolo 2 rokov začalo aj vrieskanie, pri ktorom syn neplače. Len stojí a vyslovene nasilu vrieska. Občas pri tom hádže veci, kope nohami, hádže sa dozadu, keď ho chcem chytiť. Toto dokáže robiť aj 15 minút v kuse. Vždy sa snažíme najprv reagovať pokojne, zistiť čo sa stalo (lebo niekedy naozaj nevieme, čo je dôvod). Keď nepovie sám, čo sa deje, tak sa pýtame, či ho niečo bolí.

Nechce sa dať objať, nechce ostať sám. Postupne už mne a aj manželovi dochádza trpezlivosť a začneme na neho kričať. Niekedy dostane aj po zadku.
Problém je hlavne v tom, že takéto záchvaty dokáže mať aj niekoľkokrát za deň a vtedy je to už nad naše sily reagovať pokojne. Ja sama som cholerický typ človeka a veľakrát tieto jeho stavy naozaj nezvládam.

Niekedy začne záchvat hneď po zobudení, či už ráno alebo po obednom spánku. Skrátka to príde hocikedy. Nechce sa ísť večer umyť, nechceme mu pustiť video, alebo dokáže veľmi podráždene zareagovať aj na otázku, či sa chce napiť. Vonku sa však takto vôbec nespráva. Tam sa s ním dá aj ľahšie dohodnúť.

Je cca mesiac bez plienky, ale šlo to bez akéhokoľvek nútenia. Sám si vybral, že si chce obliecť slipy. Neprimerané reakciu má napr. aj keď sa ho opýtam, či nechce cikať. S kakaním máme problém, niekedy ide až na 4. deň. Vtedy je nervózny ozaj celý deň a je to na nevydržanie.

Taktiež sme už pár dní bez cumľa. Stratil ho, nevedeli sme ho nájsť a keďže zvládol zaspať bez neho, nedala som mu ho, aj keď som ho neskôr našla. Pýta ho vždy pred spaním, niekedy je zaspávanie rýchle, niekedy trvá dlho. Aj vtedy dokáže plakať, tlačiť sa na mňa v posteli, búchať ma, kopať ma... keďže som tehotná, musím sa chrániť, aby ma nekopol do brucha, takže tiež po určitom čase strácam nervy.

Ako reagovať, keď má syn záchvat?

O súrodencovi, ktorý má prísť o cca 3 mesiace je informovaný. Rozprávame sa o tom, zatiaľ nemal nejakú negatívnu reakciu. Horšie znáša, že ho kvôli bruchu nemôžem nosiť.

Ďakujem za odpoveď