Ako reagovať na hnev a žiarlivosť trojročného syna?
ZodpovedanéDobrý deň,
chcela by som sa poradiť ohľadom správania môjho trojročného syna, ktorý bol odmalička kľudné dieťa. Dobre spal, jedol. Bol dojčený do 2 rokov.
Od 1,5 roka začal prehnane reagovať, keď sme mu v niečom nevyšli v ústrety. Mával aj skoro hodinové záchvaty hnevu a nevedela som ho nijako ukľudniť. Bitky a vyhrážky sme nepoužívali. Boli sme pri ňom a čakali sme, že pokým to v ňom prehrmí. Postupne sa nám zdalo, že tieto amoky sa zlepšili, ale prišlo druhé bábätko.
Sestričku znášal ťažko. Packal ju, potom aj mňa. Mával útoky na dcérku a ja som ho nemohla nechať pri nej samého. Hocikedy ju strčil, sotil,pacol po hlave. Vedel ju aj objímať a hovoril, že má bábätko. Keď sa rozšantí, tak ju zrazu buchne.
Teraz má dcérka rok a trochu sa to zlepšilo.Hocikedy na ňu kričí, že ju nechce. Na jednej strane je vidno, že ju má rád. Ale na druhej strane, keď ho chytí rapel, tak jej robí zle.
Ako zlepšiť synov vzťah k sestričke?
S príchodom sestričky má znovu amoky a posledný mesiac aj krič. Z ničoho nič sa rozkričí a hnevá sa na všetko. Pre všetko nerváči a nevie sa ukľudniť.
Možno ma aj zrkadlí, keďže už som nezvládala jeho amoky a kričala som na neho. Neustále ho musím kontrolovať. Manžel vie tiež vybuchnúť.
Snažíme sa veľa rozprávať a komunikovať o hneve.Hovoríme o emóciach, veľa čítame a rozprávame sa. Ale vždy sa mu ten hnev vráti. V hneve vyžaduje, aby sme sa s ním išli porozprávať. Väčšinou si žiada manžela. Trvá si na svojom. Napr. chce sa rozprávať na schodoch a za nič neustúpi. Snažím sa mu zrkadliť jeho hnev, opíšem mu emóciu, ale on v tom amoku nevníma. Stále opakuje, že sa chce rozprávať a vyberá si miesto. Keď mu vyhovieme, tak sa chce objať a ukľudní sa.
Ako máme reagovať a pracovať s ním?
Hnevá sa pre každú hlúposť. Snažíme sa mu nastavovať hranice, ale teraz sa jeho správanie zhoršilo. Skúša nás a robí zle. Sám si povie, že je zlý.
Vo všetkom mu nevychádzame v ústrety. Keď sa napríklad rozbehne na motorke, tak povie, že prejde sestričku. Zastavíme ho a povieme mu, že ešte raz a motorku berieme. Keď znovu neposlúchne, tak mu motorku berieme. Nasleduje veľký rev.
Inak sa vie veľmi sústrediť na činnosti, rád číta a rád je v pohybe. Do škôlky ešte nechodí. Celkovo je samostatný.
Čo nám odporúčate?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
každé správanie dieťaťa má nejaký dôvod. Skrýva sa za ním emócia a za ňou nejaká potreba. Správaním teda niečo získava, niečo mu to prináša, dáva.
Rozdiel medzi ním a sestričkou je malý. Môže žiarliť, ale aj mať pocit neistoty, neférovosti, nerovnocennosti, straty, ohrozenia. Narodenie súrodenca znamená pre dieťa ohrozenie, neistotu. Možno syn potrebuje viac pozornosti, lásky, nadobudnúť istotu, cítiť sa bezpečne. Takýmto správaním môže získavať pozornosť, pocit, že je hodný lásky atď.
Niektoré deti sa s narodením súrodenca vyrovnávajú ťažko.
Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.
Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, cíti sa ohrozene a neisto, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.
Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.
Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.
Tento prístup aplikujte aj keď počujete ako kričí na sestričku. Hnevá ťa, že je tu s nami. Niekedy by si tu bol radšej sám. Možno sa bojíš, že už ťa nemáme radi.
Skúste hádať čo je za tým, pracujte s tým.
Tiež keď sa nevie upokojiť. Rozumiem, že je to frustrujúce, ale najúčinnejšie je pracovať s emóciami, skúšať sa mu priblížiť. Buďte trpezliví, opakujte dookola, hádajte.
Ak v hneve, alebo aj inak, koná nežiadúco, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.
Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.
Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie. Chyťte mu ruky, hlávku, postavte sa medzi neho a sestričku.
Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie. V hneve nemá zmysel mu dohovárať, lebo v emócii je zapnutá úplne iná časť mozgu a dieťa nie je schopné racionálne uvažovať, počúvať, je v emócií. Zrkadlenie emócií pomáha k upokojeniu.
Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.
Potrebuje pozornosť, cítiť sa bezpečne, milovaný. Prejavujte mu veľa lásky.
To, že o sebe hovorí, že je zlý, môže naznačovať zníženú sebaúctu, čo by neskôr mohol byť problém, ak sa to nezmení. Prejavujte synovi dôveru, dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte. Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.
Tieto jeho vyjadrenia sledujte.
Komunikujte empaticky.
Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie.
Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka. Váš vzájomný vzťah a pohoda na oboch stranách sú dôležité.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com