Ako reagovať na 8 ročné vzdorovité dvojčatá?

Dobrý deň,

rozhodne vám rozumiem, že situácia v rodine musí byť pre vás náročná. Asi každý rodič si želá doma byť v dobrom súžití a harmónií.

Z otázky mi nie je celkom jasné, či zdroj konfliktov je len medzi nimi dvomi. Vtedy ide o akúsi súrodeneckú rivalitu a pristupuje sa k nej rôznymi spôsobmi. Výbuchy hnevu sú aj individuálne namierené voči vám, voči nejakým hraniciam či pravidlám.

Záleží aj od toho od akej doby zmeny v ich správaní vnímate. Teda či sú už dlhodobého charakteru. Tak isto ako a či im boli adekvátne nadstavované hranice.

Dôležité je si uvedomiť, že emócie vždy z niečoho pramenia. S tým súvisí následné správanie. Niekedy je preto nutné zadať nejaké hranice. Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu.

Hranice môžete zadať napríklad takto: Viem, že sa hneváš. Je to pre teba ťažké, ale nemôžem dovoliť, aby si sa ku mne takto správala. Keď sa hneváš, môžeš mi to povedať. Prípadne môžeš sa ísť upokojiť do izby. Som tu pre teba, keď budeš potrebovať.

Myslite na to, že keď už zadáte nejakú hranicu nemôžete z nej povoliť. V prípade ak si za hranicou nestojíte dieťa, tak bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne.

Týmto rozhovorom sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité, že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.

Súhlasím, že niekedy je ťažšie však príčinu odhaliť. Pokiaľ to naozaj neviete, čo bolo príčinou. Neostáva vám nič iné len reflektovať, zrkadliť to, čo aktuálne vidíte. Napríklad: Vidím, že sa veľmi hneváš, asi sa stalo niečo nepríjemné. Čo by ti pomohlo aby si sa cítila lepšie? Alebo: Ako by sme túto situáciu mohli vyriešiť? Spoločne určite na niečo prídeme. Ak dieťa nič nenapadne môžete dať návrhy vy. Napríklad čo vám pomáha, keď sa hneváte (všetko okrem agresivity voči veciam tak, že sa poškodia, aj voči ľuďom je v poriadku).

Ak vám dieťa povie, že vás nepotrebuje, musíte to akceptovať. A dať mu zároveň najavo, že keď vás bude potrebovať ste mu na blízku.

Samozrejme, že prídu aj negatívne emócie. Tie si však deti musia aj jednoducho odžiť, aj keď sú pre vás veľmi nepríjemné musia sa naučiť sebakontrole. Vy musíte byť pre nich vhodným príkladom a oporou. Buďte pri nich a dávajte im najavo, že im rozumiete.

Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládla. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.

Využívajte u detí povzbudenia a ocenenia za ich pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na hodnotiaci výsledok nejakej činnosti (si šikovná). Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, že si nezabudla ani na detaily pri tejto kresbe ako oči, uši. Hovore im, že ste rada, že ich máte.

Pokiaľ ide o súrodenecké konflikty tak, medzi časté príčiny tohto správania súrodencov je aj pochybnosť, či máte na nich rovnaký meter. Vždy budú medzi sebou súperiť o vašu pozornosť. Skúste tomu zamedziť tak, že si pre nich vyčleníte čas na rôzne aktivity. A to vy, manžel alebo aj individuálne. Teda ak s tým budú súhlasiť.

Čas nemusí byť pre obidve kvantitatívne rovnaký. Dôležitá je skôr kvalita stráveného času. Treba to tej druhej však pomenovať. Teraz musím dokončiť toto s tvojou sestrou a potom sa ti budem venovať. Takto aj tá druhá má pocit, že je vypočutá a rovnako sa o ňu zaujímate.

Často pomôže odísť od nepríjemných situácií, keď využijeme fantáziu detí. Môžete kľudne povedať: Chcela by si tu byť asi niekedy sama, bolo by tu menej kriku. Rozumiem ti. Avšak tvoja sestra vždy bude tak isto našou súčasťou ako aj ty obidve vás ľúbim. Ako by sme to však mohli vyriešiť?

Ak sa nevedia na niečom dohodnúť, tak skúste vec náhody (bude podľa toho, keď padne znak/číslo a prípadne využiť striedanie (máme pravidlo včera si si vybral ty dnes brat, zajtra si opäť s výberom na rade ty).

Môžete usporiadať ako keby takú rodinnú poradu. Kde si spoločne prejdete pravidlá, ktoré rozhodne musia akceptovať. Hovorte na nej o rivalite. Požiadajte deti o nápady, čo sa týka pravidiel a následkov.

Neporovnávajte deti navzájom ani pozitívne a ani negatívne. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mala si sa zachovať ako sestra) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho.

Ak by bola situácia naďalej príliš vyostrená - agresívna, tak odporúčam navštíviť psychológa a hľadať príčiny. Z niečoho to zrejme pramení. Aby sa na to prišlo, je treba poznať viac detailov.

Prajem veľa zdaru.