Dobrý deň,
naša 6 ročná dcéra začala chodiť do školy, ktorá ju moc nebaví. Čítanie jej ide ťažšie. Keď si s ňou chcem čítanie trošku potrénovať, tak odpovedá, že ona nemusí.
Jej je jedno, či ju nútim. Nechcem, aby to malo opačný efekt. Cez deň máva také nálady, že mi povie aká som hnusná, ako ju otravujem, aká som zlá mama. Je to vtedy, keď jej niečo nedovolím.
Ako mám reagovať?
Večer sa už chce pomojkať. Povie, že už taká nebude.
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem, že situácia s dcérkou môže byť pre vás frustrujúca. Také slová sa nepočúvajú ľahko, a preto sú pre vás určite zraňujúce.
Uvedomme si, že deti zažívajú extrémnejšie emócie ako dospelí a nevedia ich ani tak ešte regulovať. Keď sa v nich tieto emócie nahromadia, tak často terčom útoku bývajú práve rodičia. Deti vedia a sú si isté, že vy ich milujete i napriek ich správaniu. Pri vás sa cítia bezpečne a isto, preto sa neboja práve vám povedať aj také zraňujúce slová. Jej slová však nie sú pravdepodobne mierené osobne, neznáša hranice nie vašu osobu.
V daný okamžik rozhodne zachovajte kľud. Dieťaťu je dôležité pomenovať danú emóciu. Vidím, že ťa nahnevalo, keď chcem od teba, aby si teraz čítala. Následne jej treba poskytnúť možnosti ako inak svoj hnev vyjadriť konštruktívnejším spôsobom. Napríklad: Keď sa hneváš, radšej mi povedz - mami hnevá ma to, nechce sa mi. Alebo skús sa zhlboka nadýchnuť, radšej odíď sa upokojiť a pod. Máme viacero možností, treba nájsť pre dcérku tú vhodnú.
Následne by ste si spoločne mali skúsiť urobiť nejakú dohodu. Opýtajte sa jej ako jej môžete pomôcť, aby sa cítila lepšie. K tej negatívnej situácií už nie je potrebné sa viac vracať a pripomínať ju.
Čo sa týka prípravy do školy, skúste popremýšľať nad príčinou tohto vzdoru, z čoho to môže prameniť. Často je to prílišný tlak na dieťa, nevhodná hodina, odtrhnutie od začatej činnosti, prežívanie neúspechu.
Veľmi dôležitý je u detí pravidelný režim, aby dieťa nebolo preťažené (keď príde zo školy, to posledné čo chce urobiť je domáca úloha). Preto vnímajte jej aktuálne naladenie a snažte sa spoločne dohodnúť na čase, keby by bolo vhodné sa venovať domácim úlohám. Dajte jej sama nejaké návrhy. Hodina, ktorú ste si dohodli by mala následne platiť . Dokopy by dieťa v jej veku malo sedieť nad úlohami maximálne okolo 45 minú.
Niektoré deti majú pocit tlaku, keď sedia nad úlohami príliš dlho. Preto je možné skrátiť úseky, teda rozdeliť domáce úlohy na viac častí. Napr. 20 minút, potom nejaká iná činnosť a zase 20 minút. Záleží od toho ako to u dcérky vnímate vy.
Vyjadrujte aj vy vaše potreby. Vy viete, že robenie domácich úloh je pre dieťa dôležité a učí ho tým zodpovednosti. Môžete povedať: Ja potrebujem, aby si si teraz svoje domáce úlohy urobila, neskôr budeme mať viac času na hru. Čo by sme s tým mohli urobiť? Uvidíte aká bude dcérkina reakcia.
V plnení úloh často pomáha motivácia. Skúste dcérku namotivovať, že keď si nazbiera niekoľko bodov za splnené domáce úlohy môžete si spolu spraviť nejaký program, zahrať sa nejakú hru a pod. Proste robiť to, čo má rada. Vhodnejšie sú nemateriálne odmeny.
Súčasťou motivácie je aj povzbudzovanie a oceňovanie dieťaťa za jeho pokrok a to hlavne v predmetoch, v ktorých zažíva neúspech, a preto ho často odrádzajú. Povzbudzujte ju a dodávajte jej odvahu. Verím ti, že to zvládneš. Oceňujem, že si dnes prečítala tieto slová. Páči sa mi, že dnes si sa tomu venovala dlhšie ako včera. Som na teba hrdá.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička