Ako reagovať na 5 ročnú tvrdohlavú dcéru, ktorá máva výbuchy hnevu?
ZodpovedanéDobrý deň,
mám dosť tvrdohlavú a výbušnú 5 ročnú dcérku.
Napríklad situácia večer: Po večernom rituáli s rozprávkou v TV chcela pozerať ešte jednu, čo som jej nedovolila. Odôvodnila som to tým, že vždy pozerá len jednu, už je vela hodín, je čas ísť sa okúpať, prečítať knihu a spať. Vysvetľovala som jej prečo nie. Ona si stále išla svoje. Ku koncu som už zvýšila hlas. Na to iba začala kričať, že ona vie ešte viac kričať a že mi vypne TV a zhasne svetlo v obývačke. Všetko už s krikom.
Zakážem jej niečo a ona začne kričať, že je nahnevaná. Kričí, že teraz niečo rozbije. Neurobí to, ale ostala som zaskočená z tej formulácie.
Ako mám vtedy s ňou komunikovať a pomôcť jej zvládnuť hnev?
Chcem, aby jednoducho pochopila, že keď niečo povieme, tak to platí. A nie sa stále hádať a tvrdohlavo oponovať. My sme rodičia a ona má počúvať nás, nie naopak. Je to taký malý generál.
Ako jej vysvetliť, že tu nie je sama?
Ako jej vysvetliť, že sa musí občas aj prispôsobiť?
Napr. že nebudeme počúvať v aute už cédečko s pesničkami, ale prepneme na rádio. Chvíľu sme počúvali to, čo chcela ona a teraz budeme chvíľu počúvať, či chceme my.
Mám pocit, že vysvetľovanie nepomáha a nerada by som z nej vychovala malého sebca.
Ďakujem za odpoveď
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
rozumiem vám, že situácia s vašou dcérkou musí byť pre vás frustrujúca. Niekedy si pravdepodobne ozaj už neviete dať rady a uchyľujete sa potom aj ku správaniu, ktoré možno neskôr ľutujete. Dôležité je, že sa snažíte hľadať ku dcérke správnu cestu, pretože bez lásky a správneho vzoru nie je výchova výchovou.
Dieťatko v tomto období svoj vzdor už využíva často aj účelovo na dosiahnutie nejakého cieľa. Niektoré dieťa má svoj temperament viditeľne silnejší. Následne aj jeho vôľa je potom neoblomná, a preto práca s nimi na zmene je trochu ťažšia.
Konflikty sa budú objavovať omnoho menej, keď budete svojej dcérke načúvať, poskytnete jej bezpečie a lásku. Napr. nejaký čas zo dňa si na ňu vyčleníte a budete robiť to čo ona chce s výnimkou pozerania TV.
Využívajte u dcérky povzbudenia a ocenenia za jej pozitívne prejavy v správaní. Vyjadrujte ich v prvej osobe, takto idú viac do vnútra dieťaťa. Zameriavajte sa vždy skôr na nejaký pokrok či opis toho čo chcete pochváliť, ako na výsledok nejakej činnosti. Napríklad môžete povedať: Som na teba hrdá, že si nezabudla ani na detaily pri tejto kresbe ako oči, uši. Hovore jej, že ste rada, že ju máte.
Dcérka rozhodne potrebuje pevné, ale zároveň láskavé hranice vo výchove. Hranice by mali byť jednotné aj s manželom. Myslite na to, že keď už zadáte nejakú hranicu nemôžete z nej povoliť. V prípade ak si za hranicou nestojíte dieťa, tak bude svoje nevhodné správanie iba stupňovať a nebude vás brať vážne. Preto pozor na to, keď sa ako keby "vyhrážame" a potom to ajtak nesplníme. Napr: Ak sa neobuješ, nepôjdeš so mnou., Nakoniec ju obuje maminka, ale dcérka ajtak išla.
Hranice by sme mali zadávať s prijatím dieťaťa. Teda kritizujeme správanie, nie samotné dieťa. Mali by sme hovoriť pokojným hlasom v prvej osobe, pozerať do očí. Následne prijmem aj to čo chce dieťa, pomenujem emóciu, zadám hranicu a dám nejaké možnosti výberu. Napríklad: Viem, že by si veľmi chcela počúvať to, čo sa ti páči. Ale teraz chvíľu potrebujem počúvať svoje pesničky aj ja, keď prejde 5 pesničiek môžem ti opäť zapnúť tvoje CD.
Nebojte sa negatívnych emócií dcérky. Tie si jednoducho musí odžiť, aj keď sú pre vás obe veľmi nepríjemné musí sa naučiť sebakontrole. Vy musíte byť pre ňu vhodným príkladom a oporou. Buďte pri nej a dávajte jej najavo, že jej rozumiete. Na svojej hranici si musíte stáť. Spýtajte sa jej, čo by jej pomohlo.
Ak dieťa zvládlo svoje emócie, mali by sme ho za to oceniť. Napr. Oceňujem, ako si to dobre zvládla. Alebo: Vidíš spoločne sme to zvládli a pod.
Samozrejme, že dieťa vás pravdepodobne neposlúchne na prvýkrát a budete to musieť viackrát zopakovať. Tak isto môžu nastať aj situácie, kedy je dieťa tak frustrované, že ozaj nepomôže nič. Len ju z tej situácie dostať von. Napr. odniekiaľ odísť. Je to v poriadku. Nikto z vás nezlyhal a následne si to môžete v pokoji rozobrať.
Existuje také pravidlo 3x a dosť. To znamená, že ak už po troch pokusoch zdania hranice nevidíte efekt, môžete zvoliť nejaký logický dôsledok. Logické dôsledky by mali byť pre dieťa pochopiteľné, odvoditeľné a primerané veku. Čím väčšiu spojitosť má prehrešok s následným dôsledkom, tým lepšie.
Ak máte na dcérku nejakú požiadavku snažte sa, aby bola jasná a zrozumiteľná s láskavým tónom a skôr pozitívne vyjadrená. Napr. Prosím ťa, ostaň pri mne. Nediskutujte s ňou. Stále si stojte za svojim a vyjadrujte svoju požiadavku, alebo opakujte hranicu. Diskusie skôr využívajte napríklad pri stolovaní, kde môžu byť veľkým prínosom.
Dôležité je v tomto prípade využívanie rešpektujúcej komunikácie. V komunikácií by sa mali snažiť o vytvorenie partnerstva. Môžete si s ňou spoločne vytvoriť nejaké pravidlá. To je veľmi dobrý začiatok spolupráce. Popíšte kľudne ako situáciu vidíte vy, čo cítite a spýtajte sa jej, čo by sme s tým mohli urobiť. Napríklad: Viem, že rada pozeráš televízor, avšak je ti nemôžem dovoliť pozerať televízor takú dlhú dobu. Čo by sme s tým mohli urobiť, aby sme boli obidve spokojné? Dohodneme si spolu nejaký čas.
Konfliktným situáciám sa dá predísť. A to tak, keď ju vopred upozorníte, že ešte dopozeráš túto časť a tv vypneme. Chceš, aby som ho prišla vypnúť ja, alebo ho vypneš sama?
V prípade, že by ste u dcérky nevedeli nájsť správny prístup a negatívne správanie by sa stupňovalo, tak neváhajte kontaktovať odborníka pre dlhodobejšiu prácu.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička