chápem, že táto situácia je pre vás veľmi frustrujúca. Asi túžbou každého rodiča, ktorý má viac detí je harmonické spolunažívanie celej rodiny.
Súrodenecká rivalita je pomerne dosť medzi deťmi rozšírená. Vzájomná láska u detí sa dá podporovať, ale nie vynútiť. Často je to práve na samých deťoch, či si k sebe cestu neskôr nájdu. Vašim cieľom by však malo byť pokúsiť sa konflikty zmierniť, pravdepodobne úplne odstrániť sa ich nepodarí. Ďalej vnímať ich potreby, porozumieť im a prísť spoločne na vzájomné dohody a pravidlá v rodine, ktoré by mohli byť prínosom.
Skúste najprv trochu porozmýšľať, že kedy medzi deťmi nastávajú konflikty najčastejšie. Položte si pre to pár otázok: Kde sa to stalo, kedy sa to stalo, aká boha hlavná téma hádky a pod. Ak nájdete príčinu, bude sa vám ľahšie tomu predchádzať.
Medzi časté príčiny takéhoto správania je pochybnosť, či máte na nich rovnaký meter. Vždy budú medzi sebou súperiť o vašu pozornosť. Skúste tomu zamedziť tak, že si pre nich vyčleníte čas na rôzne aktivity. A to vy, manžel alebo aj individuálne. Teda ak s tým budú súhlasiť.
Ak sa nevedia na niečom dohodnúť, tak skúste vec náhody (bude podľa toho, keď padne znak/číslo a pod.), prípadne využiť striedanie (máme pravidlo včera si si vybral ty dnes brat, zajtra si opäť s výberom na rade ty).
Ak vypukne medzi súrodencami konflikt, tak máme často tendenciu riešiť to. To je niekedy na škodu. Často nevieme, čo presne bolo spúšťačom konfliktu a máme tendencie chrániť najmä toho mladšieho. Tým vytvárame ešte väčšie napätie. Ideálne je - ak je to možné nechať ich nech si vyriešia konflikt sami. Samozrejme nie v tedy keď je ohrozené bezpečie, zdravie niektorého z nich.
Skúste sa obmedziť na to, že len popíšete, čo vidíte a vypočujete obe deti. Vyjadrite im pochopenie a dôveru, že to zvládnu vyriešiť po svojom, aby boli spokojné. Potom odíďte a povedzte im, nech vám dajú prípadne vedieť, ak by niečo potrebovali. Reagujte pokojne s normálnym hlasom. Deti sa tým učia nápodobou od vás, že konflikty sa riešia aj inak.
Napríklad: Vidím/počujem, že sa tu niečo deje, hneváte sa na seba. Chce mi niekto z vás povedať, čo sa tu stalo? Nechám si čas pre vás oboch. Reflektujte následne ich emócie: Rozumiem, to muselo byť pre teba ťažké, keď ti brat nadával. Následne im môžete povedať, verím, že si to dokážete aj sami vyriešiť som tu však pre vás keby ste potrebovali.
V prípade agresívneho správania to najprv musíte zastaviť slovom Stop! Alebo sa postaviť bližšie k nim, medzi nich, spraviť niečo, čo ich zastaví. Až potom dajte hranicu v troch krokoch:
Popíšeme čo vidíme, emóciu: Bijete sa. Asi sa niečo medzi vami stalo, preto sa na seba hneváte.
Zadám hranicu: Ľudia ale nie sú na bitie. Hádky sa neriešia bitkou.
Dám možnosti: Každý môžete udierať do niečoho iného. Môžete sa o tom porozprávať. Alebo jednoducho len zadáte otázku - ako by sme to mohli vyriešiť? Nech dajú návrhy.
Neporovnávajte deti navzájom. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mal si sa zachovať ako brat) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho.
V pozitívnej domácej atmosfére im vytvárajte priestor na vytvorenie nejakého spoločného diela, nejakej spoločnej činnosti, ktorú majú dokončiť. Dajte im úlohu. Napr. dohodnúť sa, čo chcú večer pozerať, poskladať nejakú skladačku, navariť jednoduché raňajky a pod.
Ak máte pocit, že konflikt medzi Vašimi deťmi je príliš vyostrený - agresívny, tak odporúčam navštíviť psychológa a hľadať príčinu tejto agresivity. Z niečoho to zrejme pramení. Aby sa na to prišlo, je treba poznať viac detailov.
Dobrý deň,
chápem, že táto situácia je pre vás veľmi frustrujúca. Asi túžbou každého rodiča, ktorý má viac detí je harmonické spolunažívanie celej rodiny.
Súrodenecká rivalita je pomerne dosť medzi deťmi rozšírená. Vzájomná láska u detí sa dá podporovať, ale nie vynútiť. Často je to práve na samých deťoch, či si k sebe cestu neskôr nájdu. Vašim cieľom by však malo byť pokúsiť sa konflikty zmierniť, pravdepodobne úplne odstrániť sa ich nepodarí. Ďalej vnímať ich potreby, porozumieť im a prísť spoločne na vzájomné dohody a pravidlá v rodine, ktoré by mohli byť prínosom.
Skúste najprv trochu porozmýšľať, že kedy medzi deťmi nastávajú konflikty najčastejšie. Položte si pre to pár otázok: Kde sa to stalo, kedy sa to stalo, aká boha hlavná téma hádky a pod. Ak nájdete príčinu, bude sa vám ľahšie tomu predchádzať.
Medzi časté príčiny takéhoto správania je pochybnosť, či máte na nich rovnaký meter. Vždy budú medzi sebou súperiť o vašu pozornosť. Skúste tomu zamedziť tak, že si pre nich vyčleníte čas na rôzne aktivity. A to vy, manžel alebo aj individuálne. Teda ak s tým budú súhlasiť.
Ak sa nevedia na niečom dohodnúť, tak skúste vec náhody (bude podľa toho, keď padne znak/číslo a pod.), prípadne využiť striedanie (máme pravidlo včera si si vybral ty dnes brat, zajtra si opäť s výberom na rade ty).
Ak vypukne medzi súrodencami konflikt, tak máme často tendenciu riešiť to. To je niekedy na škodu. Často nevieme, čo presne bolo spúšťačom konfliktu a máme tendencie chrániť najmä toho mladšieho. Tým vytvárame ešte väčšie napätie. Ideálne je - ak je to možné nechať ich nech si vyriešia konflikt sami. Samozrejme nie v tedy keď je ohrozené bezpečie, zdravie niektorého z nich.
Skúste sa obmedziť na to, že len popíšete, čo vidíte a vypočujete obe deti. Vyjadrite im pochopenie a dôveru, že to zvládnu vyriešiť po svojom, aby boli spokojné. Potom odíďte a povedzte im, nech vám dajú prípadne vedieť, ak by niečo potrebovali. Reagujte pokojne s normálnym hlasom. Deti sa tým učia nápodobou od vás, že konflikty sa riešia aj inak.
Napríklad: Vidím/počujem, že sa tu niečo deje, hneváte sa na seba. Chce mi niekto z vás povedať, čo sa tu stalo? Nechám si čas pre vás oboch. Reflektujte následne ich emócie: Rozumiem, to muselo byť pre teba ťažké, keď ti brat nadával. Následne im môžete povedať, verím, že si to dokážete aj sami vyriešiť som tu však pre vás keby ste potrebovali.
V prípade agresívneho správania to najprv musíte zastaviť slovom Stop! Alebo sa postaviť bližšie k nim, medzi nich, spraviť niečo, čo ich zastaví. Až potom dajte hranicu v troch krokoch:
Popíšeme čo vidíme, emóciu: Bijete sa. Asi sa niečo medzi vami stalo, preto sa na seba hneváte.
Zadám hranicu: Ľudia ale nie sú na bitie. Hádky sa neriešia bitkou.
Dám možnosti: Každý môžete udierať do niečoho iného. Môžete sa o tom porozprávať. Alebo jednoducho len zadáte otázku - ako by sme to mohli vyriešiť? Nech dajú návrhy.
Neporovnávajte deti navzájom. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mal si sa zachovať ako brat) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho.
V pozitívnej domácej atmosfére im vytvárajte priestor na vytvorenie nejakého spoločného diela, nejakej spoločnej činnosti, ktorú majú dokončiť. Dajte im úlohu. Napr. dohodnúť sa, čo chcú večer pozerať, poskladať nejakú skladačku, navariť jednoduché raňajky a pod.
Ak máte pocit, že konflikt medzi Vašimi deťmi je príliš vyostrený - agresívny, tak odporúčam navštíviť psychológa a hľadať príčinu tejto agresivity. Z niečoho to zrejme pramení. Aby sa na to prišlo, je treba poznať viac detailov.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička