Ako reagovať, keď sa manželov 9 ročný syn rozpráva sám so sebou?
ZodpovedanéDobrý deň,
už druhý rok máme manželovho 9 ročného syna z predchádzajúceho vzťahu v striedavej starostlivosti. Ja mám 2 synov z predošlého vzťahu a máme spoločné dieťa.
Chlapec sa adaptuje v našej rodine pomaly. Ešte stále mi vyká, hoci ja aj muž sme mu vraveli, že ma môže volať menom. Keď som v kuchyni, tak chodí hore dole až kým sa osmelí a spýta sa, či si môže zobrať jesť. Veľakrát som mu povedala, že je doma a nech si vezme načo má chuť.
S mojimi chalanmi sa rozpráva sporadicky. Oni sa ho aj pýtajú či nejde von, či si chce zahrať PC a pod. Čo ma však znepokojuje je to, že sa sám so sebou rozpráva. Minule som ho pozorovala ako chodil po ulici sem a tam a sám sa rozprával, gestikuloval rukami. Trvalo to možno aj hodinu.
Keď s ním bol muž u doktorky, tak tá hovorila, že by mal chodiť na cvičenia, lebo mu hrozí skolióza. Potom sa zase rozprával sám so sebou, že sa skántri. Keď som to povedala mužovi a požiadala ho, nech sa s ním porozpráva, tak ma odbil s tým, že má živú fantáziu. Vraj je to u detí normálne.
Aký je Váš názor?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Dobrý deň,
toto správanie u vášho nevlastného syna môže byť normálne, ale aj nemusí a môže značiť nejaký psychický problém.
Dôležité je preto v tomto prípade sa pozerať na chlapca komplexnejšie. Napríklad ako dáva najavo svoje emócie, na jeho výkony v škole, spoločenský život mimo vašej rodiny, či má prítomné nejaké agresívne prejavy a pod. Skúsila by som si o tom citlivo pohovoriť aj s jeho biologickou matkou. Najlepšie by bolo ak by to urobil jeho otec, aby sa zbytočne situácia nevyhrotila.
Pokiaľ u chlapca nevidíte žiadne iné problémy v správaní, nič nenaznačujú ani učiteľky v škole, či širšia rodina, tak pravdepodobne ide len o akési vyrovnávanie sa s realitou. Takáto reč by však mala postupne utíchať do šepotu. V dospelosti sa často zmení už len na nejaký vnútorný dialóg, prípadne ľahký pohyb pier.
Takúto formu reči využívajú často deti, ktoré sú si v niečom neisté a potrebujú sa nejako s realitou vyrovnať. Ďalej deti s menšími sociálnymi zručnosťami, ale aj vysoko inteligentné deti.
Z toho čo píšete usudzujem, že u chlapca vyrovnávanie sa s celou situáciou ide pomalšie. Pravdepodobne pociťuje aj veľkú neistotu v prostredí, kde je a nemá to celé spracované. Preto treba k chlapcovi pristupovať citlivejšie, nechať mu dostatok času a všímať si jeho potreby a aktuálne naladenie. Netreba ho preto tlačiť do niečoho o čom sám ešte nie je rozhodnutý, keď ešte nie je pripravený vám tikať, akceptujte to.
Niekedy len stačí zrkadliť jeho emócie na otvorenie nejakej konverzácie. Napríklad: Vidím, že dnes si nejaký smutný. Môžem ti nejak pomôcť, aby ti bolo lepšie? Som tu
pre teba, keby si sa chcel porozprávať aj neskôr.
Skúste sa s ním porozprávať, čo očakáva, aká by vaša úloha mala byť vo vzťahu k nemu, ako si to predstavujte.
Oceňujte dieťa, keď sa mu niečo podarí lepšie, keď sa o niečo snaží. Budujte v ňom tým zdravé sebavedomie.
Dbajte aj na jeho názor. Pri výbere nejakého programu stojte na tom, aby sa aj sám vyjadril o nejakých návrhoch.
Na túto tému vyšla aj dobrá publikácia Moje děti, tvoje děti, naše šťastná rodina. Ak radi čítate, môžete sa inšpirovať aj tam.
Dôležitý je aj obsah rozhovoru, ktorý sám so sebou má, pretože ako ste písali, že si rozprával, že sa skántri, tak to celkom nie je v poriadku. Všímajte si preto, či sa to bude ešte opakovať a v akých situáciách.
Ak by ste v komplexnosti toto správanie vnímali u nevlastného syna ako problematické s cieľom pomôcť dieťaťu by to bolo dobré riešiť s odborníkom.
Pekný deň
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička