Dobrý deň,
môj 2,5 ročný syn ešte nerozpráva. Hovorí len po svojom a začal sa v kuse jedovať. Veľakrát je to bez príčiny. Začne mraučať, potom sa rozreve až sa niekedy pozvracia. Ak ho nechám vyplakať, plač sa stupňuje.
Niekedy mám pocit, že riadne s nami cvičí a už som z toho dosť vyčerpaná.
Čo mi odporúčate?
Za odpoveď ďakujem
Dobrý deň,
môže sa javiť, že syn sa hnevá bez nejakej zjavnej príčiny, avšak dieťa zväčša na svoje správanie dôvod má. Niečo ho trápi, prežíva nejakú emóciu, ktorú ešte nevie inak zvládnuť len tak, ako vidíte.
Túto emóciu mu treba pomenovať, priznať a najmä ju prijať. Hnev nie je iná emócia ako ostatné, nie je zlá. Dieťa má nárok ju prežívať a nejako prejavovať. Synček sa v tejto situácii potrebuje cítiť prijatý a v bezpečí a potrebuje sa naučiť emócie zvládať. Je úlohou rodiča byť v takýchto situáciách sprievodcom dieťaťa a pomôcť mu hľadať stratégie na zvládanie emócii.
Keď sa syn hnevá, pomenujte mu to. Hneváš sa. Chcel si to inak. Veľmi si chcel túto vec. Hneváš sa, že s tebou nejdem. atď. Popíšte emóciu, situáciu, to, čo viete zo situácie odčítať. A ak neviete, hádajte. Zamerajte sa na synov prejav a skúste pomenovať viditeľné správanie a emóciu.
Dávate tak synovi odkaz, že je dôležitý, že sa mu snažíte rozumieť, že aj jeho emócie sú dôležité. Učíte ho tý spojiť si telesný pocit s emóciou, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Keď sa upokojí pýtajte sa, čo by potreboval. Po odoznení celej situácie si ju s odstupom času môžete zrekapitulovať, popísať ju, pýtať sa ho ako sa cítil, kde to cítil, čo by mu pomohlo a môžete u poskytnúť nejaké stratégie, ponúknuť čo robíte vy keď sa tak cítite.
Ak sa v emócii správa nežiadúco nastavte mu hranice.
Ak neviete čo sa deje, že ste tomu už venovali veľa času a nič nezaberá, kľudne to synovi povedzte, dajte mu najavo, že to prijímate, ale že neviete ako mu pomôcť. Tiež mu ale vyjadrite, že ste tu pre neho a ak bude od vás niečo potrebovať, tak ste pri ňom.
Nie je úlohou zastaviť frustráciu dieťaťa za každú cenu. Potrebuje si ju zažiť, aby sa ju naučilo zvládať aj do budúcna. Dieťa sa však potrebuje cítiť prijaté, bezpečne a potrebuje cítiť, že rodič je blízko, pripravený pomôcť a rozumieť, poskytnúť náruč a lásku.
Ak sa synček povracia, zdá sa mi to už trochu ako extrémna reakcia na frustráciu. Sledujte frekvenciu tohto javu a poprípade sa poraďte s odborníkom. Tiež odporúčam sledovať reč a možno aspoň telefonicky jej úroveň skonzultovať s logopédom/logopedičkou.
Prajem vám pekné dni!
Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com