Dobrý deň,
dcérka bude mať v apríli 3 roky. Keď sa jej niečo nepáči, tak zvykne hrýzť. Najčastejšie hryzie mňa, niekedy manžela. 3x pohrýzla aj iné dieťa. Snažíme sa jej vysvetliť, že to nie je v poriadku a že to bolí. Nehryzieme je späť.
V jednom článku ste písali, že dieťa z toho vyrastie. Mne to príde divné. V apríli nastupuje do škôlky a bojím sa, čo bude.
Ako máme reagovať?
Ďakujem
Dobrý deň,
rozumiem vám, že táto situácia pre vás nie je príjemná a chceli by ste takémuto správaniu dcéry zamedziť. Cítite určite aj nejakú zodpovednosť za svoje dieťa.
Agresívne prejavy bývajú často súčasťou sebauvedomovania a osamostatňovania dieťaťa. Dieťa sa však musí naučiť sebakontrole aj s pomocou rodičov, aby túto vývojovú fázu prekonalo.
Každé dieťa je iné a nie je univerzálna metóda na to ako tomu zabrániť. Veľkú časť úspechu však nesie váš prístup.
Dôležité je v tomto prípade si dcérku všímať. Kedy sú u nej najčastejšie tieto prejavy viditeľné?
Často ide o nahromadenú frustráciu, ubránenie svojho priestoru, dožadovanie pozornosti, únavu a pod.
Skúste si položiť otázky:
Toto vám pomôže hľadať príčinu a teda aj preventívne zamedziť takýmto situáciám.
Ak však dcérka takýmto spôsobom chce zaútočiť rozhodne tomu musíte zabrániť. Môžete dieťa odniesť, dať pred ňu vankúš a pod. Urobte čokoľvek, len nereagujte spätnou agresivitou aj vy. Buďte pokojní, pozerajte sa jej do očí, aby mohla vaše správanie napodobňovať. Teda učiť sa ako reagovať v záťažových situáciách.
Dôležité je zadať hranicu správnym spôsobom a prijať pocity dieťaťa, pretože hnevať sa môže každý. Musíte ju naučiť svoj hnev kontrolovať primeraným spôsobom.
Dôležité je prijať ju ako osobu, skúsiť sa k nej priblížiť, dať jej najavo, že ste pri nej, počúvate ju, snažíte sa jej rozumieť a zaujímate sa.
Napríklad: Vidím, že ocka hryzieš. Asi ťa niečo nahnevalo. Ľudia nie sú na hryzenie. Keď sa hneváš, tak môžeš si udrieť do vankúša, prípadne odísť sa upokojiť a pod. Dajte jej skrátka nejaké iné alternatívy. Ak by vás aj nenapadla nijaká alternatíva nevadí použite napr. aj tie prvé 3 vety.
Ak je dcérka vo veľkých emóciách po vašej fyzickej hranici zabránenia hryzenia či slovného povedania nie počkajte, buďte pri nej a následne hranicu zadajte a veďte o tom diskusiu.
V prípade, že dcéra pohryzie iné dieťa vo vašej prítomnosti, tak venujte pozornosť najskôr jemu. Spýtajte sa napr. či je v poriadku. Následne jej zadajte hranicu. Dcérka takto pochopí a dostáva signál, že keď hryzie druhé deti pozornosť tým ona takto nezíska.
Napríklad: Vidím, že ťa nahnevalo, že ti Robko zobral hračku. Je to pre teba ťažké, ale ľudí nehryzieme. Môžeš mu povedať, aby ti ju vrátil lebo si ju mala prvá.
S negatívnymi emóciami sa výborne pracuje aj cez rozprávky, kde sa dieťa môže stotožniť s nejakým hrdinom, ktorý danú emóciu zvládol regulovať napr. Ja a pánko hnev, Škriatok v pyžamku a pod.
Dbajte na potreby dieťaťa a venujte jej dostatok pozornosti. Oceňujte jej dobré stránky, keď sa jej podarí hnev zvládnuť. Napr. Teši ma, že si to takto zvládla. Alebo vtedy, keď sa pekne podelí, či hrá s ostatnými atď.
Venujte pozornosť aj dennému režimu, teda napríklad spánku. Dajte jej možnosť vybiť energiu napr. vonku. Deti sa tak dobre ventilujú.
Láskavým prístupom s prijatím dieťaťa túto fázu určite zvládnete.
Prajem pekný deň.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička