Ako reagovať, keď má prvák záchvaty hnevu?

Dobrý deň,

zdá sa, že skúšate viacero spôsobov, ale veľmi nefungujú. Ste vyčerpaní a predpokladám, že ani syn sa v tých chvíľach necíti príjemne. Treba teda hľadať nejaký iný spôsob, ktorý by vyhovoval vám všetkým a ktorý by lepšie fungoval.

Treba aj veľa rozmýšľať nad situáciou, nad načasovaním. Ak to deti nečakajú, mnohé vybuchnú. Je dobré, keď sú pre nich situácie predvídateľné, vedia čo môžu očakávať. Tak je to pre nich bezpečné. Veľkú rolu zohráva únava, prepracovanosť, ak nemajú žiaden čas pre seba. Čiže aj toto je treba zvážiť, nie len to, že vybuchol, ale aj to, čo bolo za tým.

Synčekovi v takejto ťažkej chvíli treba priznať emócie. Nechce sa ti to čítať. Najradšej by si robil niečo iné. Zrejme si už unavený.
Ak trváte na prečítaní, môžete skúsiť: Ale zdá sa mi, že by si si to ešte mal prečítať. Čo navrhuješ?

Ak to prepukne do veľkého hnevu, kriku, ak si robí zle, alebo vám, opakujte a reflektujte jeho emóciu. Prijmite ju. Ak ubližuje sebe, okoliu, niečo ničí, nastavte hranicu. Dôležité je, aby sa upokojil a to dosiahnete len tak, že mu budete reflektovať situáciu a najmä emócie. Ak sa bude cítiť prijatý. Povedzte mu, že rozumiete, že sa hnevá, že sa mu to nechce. Že ste pri ňom ak by niečo potreboval.
Plač je spôsob, stratégia ako zvláda emóciu, frustráciu. V tomto veku by už mal postupne mať vybudovať aj iné stratégie, mal by vedieť pomenovať čo sa deje, treba teda na tom pracovať.

Následne, keď sa situácia upokojí, alebo kľudne aj na druhý deň si popíšte čo sa stalo a hľadajte ako by to chcel on, ako by si to predstavoval, čo by ste všetci mohli spraviť pre to, aby to dopadlo inak. Vtedy skúste navrhnúť nejakú dohodu, ponúknuť mu nejaké stratégie ako by sa to dalo zvládnuť. Povedzte mu ako zvládate frustráciu vy. O emóciách všeobecne sa veľa rozprávajte. Pýtajte sa ho ako sa v určitých situáciách cítil, kde to cítil atď. Tiež vy pomenúvajte svoje emócie.

Syna oceňujte, prejavujte mu dôveru. Dávajte mu na výber. Skúste si určiť nejaký čas na učenie, napr. s jednou prestávkou. Tú si ohraničte budíkom. Taktiež aj koniec učenia. Ráno, alebo večer si pomenujte ako bude ďalší deň vyzerať, aby to bolo pre syna predvídateľné. Robte dohody, určite si nejaké pravidlá, komunikujte rešpektujúco a vnímavo, bez trestov a kriku. Syn potrebuje sprievodcu, ktorý ho naučí situácie zvládať. Zvažujte špecifiká vášho syna, aj špecifiká situácie. Niekedy aj my, ako rodičia, môžeme od niektorých vecí upustiť a dať za pravdu dieťaťu.

Venujte synovi pozornosť, vnímajte jeho signály a reagujte na jeho potreby. Vytvárajte mu prijatie a bezpečie.

Ak by ste si nevedeli rady, obe strany by sa skôr trápili, skúste sa poradiť aj so psychológom.