Dobrý deň,
som slobodná matka a mám 16 ročnú dcérku, s ktorou mám viac kamarátsky vzťah. Aspoň som si to myslela. Nechcela som byť prísny rodič ako moja mama, pretože medzi mnou a mojou mamou je práve kvôli tomu vzťah chladný. A toho som sa vo svojom vzťahu s mojou dcérou chcela vyvarovať.
Stále žijeme v rodičovskom dome. Z finančných dôvodov si neviem dovoliť ubytovanie. Je to aj moja chyba, lebo som jej chcela dopriať, tak peniaze išli iným smerom a mám aj pár záväzkov. Pracovne som dosť vyťažená. Domov chodim unavená a občas nervózna. Tiež moja chyba.
Možno keby som jej venovala viac času, nebolo by to teraz ako je. Chodievame na výlety, dostáva vreckové, kupujem jej značkové veci, dostala nový iphone. Cez leto sme boli aj na dovolenke v Grécku. Snažila som sa jej dať všetko, čo som jej na očiach videla. Dcérka to výslovne nepožadovala a to bola iniciatíva z mojej strany robiť jej radosť.
Možno som tým chcela kompenzovať ten čas či komunikáciu, ktorá bola slabá, ked som zrovna nemala náladu a ona sa chcela rozprávať. So starkými má dobrý vzťah. Sú to ludia čo by dali tiež aj to posledné, aj ked maju občas svoje nálady ako všetko kritizovať. Pred dvomi rokmi si našla priateľa. Klamala ma, že chodí spávať ku kamarátke, ale pritom bola u neho. Je dospelý 19 ročný z ineho mesta. Priznala sa asi po pol roku. Nahnevalo ma to, ale nedala som to najavo. Dohodli sme sa, že raz za čas tam môže ísť. Bála som sa, že bude utekať potajomky.
On býva so sestrou, ktorá má 18 a chodí na tú istú školu ako moja dcéra. Poznajú sa. Neskôr som ho spoznala aj jeho rodičov. Všetko vyzeralo fajn. Až pokial sa nezačali dosť často hádať. A dosť agresívne. Neter mi prezradila, že ju raz aj fyzicky napadol. Bola som z toho v šoku.
Raz sa pohádali, potom udobrili. Ja som jej nedovolila ísť von a dorezala si ruky. Stalo sa to dvakrát, že sa porezala. Keď bola nahnevaná, tak povedala, že to kvôli mne. Boli sme aj u psychológa. Navrhla som jej to a išla s kludom. No ten pán sa mi nepozdával, prestali sme chodiť a zdalo sa, že je znovu v pohode. Komunikácia a aj všetko.
Odkedy pozná toho chalana, tak je iná. Doma nepomáha sama od seba. Keď jej niečo navrhnem - vyvenčiť psa, alebo si upratať izbu, tak som najhoršia mama a už chce utekať z domu. Vždy je to tak, ked jej poviem niečo čo nechce počuť. Napriklad: Dnes budeš doma, alebo dnes nebudeš u neho spať.
Teraz sa pohádali znovu. Bola som pre ňu v škole, lebo jej prišlo špatne. Sľúbila, že bude doma oddychovat. No medzitým sa udobrili a ona už chcela ísť večer von. Samozrejme boli scény. Povedala som jej, že ked nebola v škole, tak nepôjde ani von. Ona sa už išla baliť, že odchádza z domu. Veľmi sme sa pohádali. Rezignovala som a pustila ju. Asi by odišla aj tak. Nechcela som, aby boli starkí boli svedkovia. Otec má slabšie srdce.
V piatok odišla a vraj tam bude spať v sobotu. Nechcela prísť domov, že kvôli mne. V nedeľu to isté. To som ju už prosila, aby prišla. Prvýkrát toto urobila, že neprišla ako mala. Prespí tam a ráno pojde do školy. Som z toho na nervy, už psychicky nevládzem. Nepáči sa mi ten ich vzťah a ani to, že ma nerešpektuje.
Ako mám reagovať?
Ako dať náš vzťah do poriadku?
Doslova sa mi vysmieva, keď je s ním. Mávam panické ataky, som kvôli tomu na PN a ešte ma čaká aj operácia. Nechcem, aby urobila niečo, čo bude do konca života ľutovať.
Ďakujem
Dobrý deň,
situácia s vašou dcérkou rozhodne nie je jednoduchá. Je v taktom veku kedy akékoľvek dohovárania, či zákazy majú úlne opačný efekt a aj tak si nájde cesty ako ich obísť.
Mali by ste sa pokúsiť čo najviac do vášho vzťahu prinavrátiť dôveru. Komunikujte s ňou s rešpektom, vyjadrujte jej lásku. To znamená, prihliadajte na to, čo ona potrebuje a cíti. Jej pocity by ste nemali ignorovať a ani zľahčovať. Zároveň prihliadajte aj na svoje pocity a potreby.
Keď svoje dieťa rešpektujete, počúvate ho bez nejakého súdu, tak pravdepobone bude aj dieťa pristupovať k vám s väčším rešpektom. Dcérka si musí byť istá, že vy budete pre ňu vždy bezpečným prístavom nech sa deje čokoľvek.
Komunikujte pokojne a nedajte sa vtiahnuť do nejakej búrky. Takto bude mať pocit, že ju počúvate a to, čo hovoríte myslíte vážne.
To, že ju vnímate dávajte najavo aj rôznymi slovami ako hmm, aha a pod.
Napríklad: Mám veľkú obavu, keď ideš preč z domu. Ale verím ti, že ty si dosť zodpovedná za svoje správanie a neurobíš niečo, čo môžeš neskôr ľutovať. Som tu kedykoľvek pre teba ak by si potrebovala s niečím poradiť.
V prípade, že naozaj zadávate hranicu, ktorú musí dcéra akceptovať, tak ľahšie ju príjme vtedy, keď ukážete to, že sa viete do jej pocitov vcítiť. Asi by si bola veľmi rada, keby môžeš byť celú dobu u priateľa, avšak to ti teraz nemôžem dovoliť, pretože som za teba zodpovedná. Aké riešenie by sme spolu mohli nájsť, aby sme obidve boli spokojné?
Tiež je dôležité zapájať ju do riešenia situácií. Možné riešenia si môžete aj spísať na nejaký papier.
Samozrejme hranice niekedy bolia a vyjadrujú negatívne emócie. Aj v tomto prípade ich treba dcérke uznať a chápať ju. Rozumiem ti, že je to pre teba ťažké a hneváš sa na mňa, ale za tým čo som povedala si teraz musím stáť, pretože.... Môžem ti nejako v tomto pomôcť?
Uvedomte si, že príkazy a rozkazy v tomto veku vyvolávajú nevôľu a odpor. Skôr sa snažte popísať problém. Podajte jasné informácie a úprimne vyjadrite to, čo cítite. Tak vám bude ľahšie nápomocná. Vidím, že v tejto izbe je veľa neporiadku, cítim sa z toho zle. Následne by ste sa mali spýtať ako túto situáciu vidí ona a až potom konať a pýtať sa. Napríklad: Čo by sme s tým mohli urobiť? Môžete jej následne dať aj možnosťi výberu, tak máte väčšiu šancu spolupráce. Upraceš si to teraz, alebo keď dopozeráš film?
Vyvarujte sa kritizovaniu jej osoby. Vety ako ty si taká zlá ...majú deti v jej veku tendenciu vôbec nepočúvať, resp. klásť odpor. Keď chceme kritizovať, kritizujeme skôr správanie.
Dávajte jej najavo lásku. Hovorte jej, že ste rada, že ju máte. Oceňujte a povzbudzujte ju za veci, ktoré urobí dobre. Tak isto sa snažte o nejaké pozitívne spoločné aktivity.
Dcérke sa môžete skúsiť zo svojich aktuálnych pocitov vypísať. Nie však príliš zdĺhavo, premyslite si to hlavné, čo jej chcete listom zdeliť. Vyvarujte sa nejakej kritike, či urážkam.
Hľadajte príležitosti k malým rozhovorom vždy keď to bude možné. Napríklad keď pozeráte film a je tam nejaká scéna, ktorú by ste chceli s dcérou prebrať.
Pracujte hlavne aj na svojej osobnosti. Robte aktivity, ktoré vás bavia. Vyrozprávajte sa s niekým zo svojich problémov, možno vám dá iný nadhľad na celú situáciu.
V prípade ak by sa problémy stupňovali neváhajte sa vrátiť na terapie, ktoré vám v minulosti pomohli.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička