Dobrý deň,
píšem ohľadom 6-ročnej dcérky. Ide o rozprávanie nahlas - zajakáva sa. Častokrát, keď ide niečo povedať, tak už viem čo má na mysli. No jej ako keby to ešte neprišlo na jazyk, a tak to opakuje stále dokola, až kým jej to slovo, ktoré chcela povedať, nepríde aj na jazyk.
Mám ju nechať vytrápiť sa s tým?
Často to vyzerá, že sa s tým trápi.
Alebo jej mám pomôcť a povedať to slovo, ktoré chcela povedať?
Rozprávať zreteľne začala až v ako 2-ročná. Toto je jeden problém, ktorý máme a druhý problém je citlivosť. Je citlivá na hluk a zakrýva si uši pri všetkých hlučných veciach.
Ona vydrží aj miešať cesto so mnou pri mixéri s tým, že si drží aj uši. Keď spadne, tak máva až prehnané reakcie. Často sa na nás pozerá celé ihrisko, keď sa napr. buchne. Kričí tak silno, že je to počuť snáď aj do vedľajšieho mesta.
Ako mám na to reagovať?
Nič nepomáha. Inak je veľmi šikovná, sama sa naučila čítať, písať, počítať. Teraz nastúpila do 1. ročníka na ZŠ. Bojím sa, keď bude mať takúto reakciu v škole. Vekom sa to zhoršuje.
Je takáto citlivosť normálna, alebo treba kontaktovať psychológa?
V rodine máme aj autistov a aj ADHD.
Ďakujem
Dobrý deň,
nakoľko ako sama píšete, že vekom sa problémy dcérky zhoršujú, odporúčam vyhľadať odborníka, ktorý by s vami pracoval dlhodobejšie.
K vašej situácii by som potrebovala viac informácií a odpovedí, čo sa takto jednorazovo cez poradňu nedá.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička