Ako reagovať, keď dcérka v konkrétnej situácii neakceptuje jedného z rodičov?
ZodpovedanéDobrý deň,
naša dcérka má skoro 2,5 roka a už dlhšie mame taký problém, že v určitých situáciách chce pomoc len od konkrétneho rodiča. Ak to spraví ten druhý rodič, tak dostane záchvat hnevu.
Vo väčšine "dôležitých" veci chce len mňa (mamu). Napr. zaspávanie, obliekanie, prebaľovanie, umývanie rúk a pod. No niekedy si vyberá aj pri maličkostiach, napr. povie pri večeri, že ocko jej má podať pohár. Ak to spravím ja, tak je plač a niekedy naozaj riadny záchvat.
Pri dôležitých veciach ale manžela vždy odmieta. Predtým nikdy nebola "mama - dieťa". Manžel už od narodenia robil všetko, prebaľoval, uspával. A aj teraz ju každý deň berie sám von, takže vzťah majú podľa mňa super.
Ešte prednedávnom ho akceptovala aj ako partnera na zaspávanie, no pred 3 mesiacmi sme sa sťahovali a odvtedy chcela len mňa. Snažíme sa rešpektovať jej potreby. V poslednej dobe máme pocit, že to už zašlo priďaleko. Netuším, že čo je jej skutočná potreba a čo len preferencia. A častokrát máme pocit, že nás týmto komanduje.
Chceli by sme byť pre ňu rovnocenní rodičia a samozrejme ja ako mama si aj trochu vydýchnuť.
Ako máme s ňou komunikovať a ako reagovať na jej požiadavky?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Darčeky pre rodičov14
- Ako reagovať pri nejednotnom prístupe rodičov vo výchove?1
- Ako reagovať na 8 ročné vzdorovité dvojčatá?1
- Ako reagovať, keď skoro trojročná dcéra nerešpektuje rodičov?1
- Ako mám reagovať na záchvaty zúrivosti u ročného syna?1
- Ako sa zachovať pri výbuchoch zlosti u 2,5 ročného dieťaťa?1
Dobrý deň,
vaša dcérka je vo veku kedy ešte nevie myslieť zlomyseľne. To znamená, že dopredu si nevie naplánovať nejakú akciu, že naschváľ idem niekomu urobiť zle, lebo chcem aby sa tak ten druhý cítil. Jej mozog ešte nie je úplne schopný dopredu predvídať nejaké následky a emócie s tým súvisiace. Dieťa robí veci podľa svojich potrieb a niekedy je to však veľmi náročné. To uznávam. Vždy za správaním sa skrýva nejaká potreba. V tomto prípade to môže byť aj skúšanie svojej vôle, skúša si svoje hranice.
Preferencie jedného z rodiča sa u detí môžu meniť, niekedy aj úplne keď odmieta akúkoľvek aktivitu u jedného rodiča, niekedy však aj čiastočne. To je váš prípad. Keď je to možné vyhovejte jej aktuálnym potrebám, časom sa to bude určite meniť. Ak to nie je možné uznajte jej aktuálne potreby a emócie, zrkadlite ich a prijmite (Je to pre teba teraz asi ťažké. Ja ti rozumiem, chcela si aby ti čítal ocko, ocko je však v práci, určite ti prečíta keď budete spolu a pod.).
Ak pretrvávajú búrlivé emócie, tak je dôležité ich s dieťaťom prečkať a hľadať čo pomôže. Napr. objatie, hladkanie, dôvera, že to zvládne. Tak isto to môžete realizovať aj opačne, keď vy si napr. potrebujete niečo vybaviť a je nutné aby ostala s ockom aj napriek jej protestu. Síce možno bude protestovať, avšak verím, že s ockom nakoniec zažije množstvo zábavy. V prípade ťažkostí dcérke môžete nechať niečo, aby si bola istá, že ste s ňou (napr. dáte jej vašu gumičku do vlasov a pod.).
Čo sa týka rovnocennosti rodičov, vo vzťahu dieťa otec a dieťa matka vždy bude určitý rozdiel. Každý rodič zastáva určitú rolu a tak je to aj správne. Vzťah s vami obidvomi a vašim dieťaťom bude prechádzať určitými štádiami, je to v poriadku. Roly je však možné čiastočne vyrovnať tým, že dieťaťu dokážete, že aj mama aj ocko sa o jej potreby dokážete postarať rovnakou mierou.
Dôležité je budovať vzájomnú rodinnú rešpektujúcu a dôvernú atmosféru. Pre to je dôležité mať spoločné určité rituály a zvyky, spoločné riešenia problémov napr. v "rodinnom kruhu", rešpektovať názory dieťaťa a pod.
Prajem veľa zdaru.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička