Ako reagovať, keď 6-ročná dcérka v čase nášho rozvodu nevie zvládať emócie?
Zodpovedané7. jún 2022
Dobrý deň,
rozvádzame sa. Keď nie je niečo po vôli našej 6-ročnej dcérky, tak má veľmi veľké výbuchy hnevu. Nechce nič, čo som jej kúpila ja - oblečenie, sladké, hračku. Hovorí, že chce ísť za otcom. Nemusela som jej to sklamanie spôsobiť ani ja, ale hnev si proste zväčša vybije na mne. Až keď sa upokojí, tak sa s ňou snažím porozprávať a vysvetliť, že nie je všetko vždy podľa našich predstáv. Aj ma chápe. Keď sa spýtam či chce ísť teda za otcom, tak povie NIE. Vraj chce byť pri mne.
No tie návaly zlosti sú ozaj veľké.
Ako mám reagovať?
Ako s ňou komunikovať?
Odporučili by ste návštevu psychológa?
Ďakujem
Najnovšie otázky z poradne
- Ako osmeliť hanblivého 2-ročného synčeka?
- Prehnaná plačlivosť. Je to vzdor alebo už porucha?
- Ako máme zvládnuť správanie 4-ročnej dcéry po narodení súrodenca?
- Čo robiť, keď sa 2-ročné dieťa nepýta cikať?
- Ako postupovať, keď 13-ročná nevlastná dcéra trpí depresiou?
- Ako pomôcť 9-ročnej dcérke, ktorá je veľmi naviazaná na mamu?
Súvisiace diskusie vo fóre
- Ako zistím, kedy je čas na návštevu odborníka pri návaloch zlosti u 2,5-ročné...1
- Obdobie vzdoru 2,5 ročnej dcérky12
- Ako reagovať na hnev 15 ročného?1
- Ako reagovať, keď skoro trojročná dcéra nerešpektuje rodičov?1
- 17 ročná dcéra máva návaly zlostných výbuchov14
- 2,5 ročné dieťa nechce požičať hračky. Ako reagovať?39
Dobrý deň,
pre deti je rozvod veľmi traumatickou udalosťou v živote. Vy s dcérkou by ste jednoznačne mali popracovať na vzájomnom vzťahu a dôvere. Potrebuje pocítiť bezpečie a istotu vo vzťahu s vami. Vytvárajte doma pokojné prostredie a poskytujte jej oporu a lásku. Dbajte aj na naladenie sa na jej potreby. Nájdite si pre ňu dostatok času. Dôvera sa buduje aj vzájomnou komunikáciou. Napríklad: Viem, že je to pre teba ťažké. Hovor so mnou o všetkom. Môžem ti nejako pomôcť, aby ti bolo lepšie? Kľudne môžete dať aj nejaké návrhy vy.
Dôležité je uvedomiť si, že každé správanie má nejakú príčinu, ktorú by ste sa mali pokúsiť nájsť. Položte si pri problémovom správaní pár otázok: Kedy sa to stáva, čo sa stalo predtým, aké emócie dieťa pri tom prežívalo, ako som ja reagovala a pod. Možno prídete na to, že napr. dcére nemusí vyhovovať váš štýl komunikácie alebo niečo iné.
Pri zadávaní hraníc zvoľte rešpektujúci prístup. Kritizujeme síce správanie, ale nie samotné dieťa (nepoužívame ty si zlé dievča, ale napríklad nemôžem ti dovoliť mi nadávať). Prijmite jej aktuálne pocity, potreby. Pomenujte jej správanie a nasmerujte ho pre vás žiadúcim smerom. Vždy reagujte opačne - pokojne, normálnym hlasom, čupnite si k nemu, pozerajte jej do očí a oslovte ju menom.
Hranice môžete zadať napríklad takto: Viem, že sa hneváš, je to pre teba ťažké, ale nemôžem dovoliť, aby si sa ku mne takto správala. Keď sa hneváš, môžeš mi to povedať. Prípadne môžeš sa ísť upokojiť do izby. Som tu pre teba, keď budeš potrebovať.
Týmto rozhovorom sa dieťa cíti prijaté a v bezpečí. Dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležité, že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť. Prehlbuje to aj celkovú dôveru medzi dieťaťom a rodičom.
Dôležité je podporiť pozitívne správanie. Tým, že ho podporujeme, tak pracujeme na sebadôvere dieťaťa. V budovaní sebadôvery využívajte povzbudenia, ocenenia: Som na teba hrdá, ako si to teraz zvládla. Pri oceňovaní a pochvale stačí niekedy len to, keď len opíšete, čo dobré urobila. Napr. Pri prestieraní si nezabudla ani na servítky, pekne si ich poskladala. Pri pochvale sa snažte hovoriť v 1 osobe. Som na teba hrdá, som rada, že ťa mám a pod.
Ak by sa takéto správanie stupňovalo odporúčam vyhľadanie odborníka, pravdepodobne si dcérka celú situáciu nespracovala a viacnásobná práca so psychológom jej v tom môže pomôcť.
Prajem veľa šťastných spoločných chvíľ.
Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička