Ako reagovať, keď 2,5 ročný syn robí zámerne zle?

Dobrý deň,

syn sa nachádza v období autonómie a vôle, alebo v tzv. období vzdoru. Mnoho vecí by robil rád sám, mnohé však ešte nedokáže a z toho vychádza aj vnútorný konflikt, frustrácia. Nejaké stopy mohol na ňom zanechať aj štart do života.

Navyše ho valcujú emócie a snaží sa ich učiť zvládať. Na to, aby sa mu to podarilo, potrebuje vás ako svojho sprievodcu.

Je prirodzené, že keď nie je podľa neho, tak sa nahnevá, rozzúri, pohltí ho hnev. Vtedy koná pod vplyvom emócií. Treba si uvedomiť, že žiadna emócia nie je zlá, teda ani hnev. Je to emócia ako každá iná, dieťa má na ňu nárok, je v poriadku, že sa takto cíti.

Aby sa synček naučil emócie zvládať, treba s nimi pracovať. V prvom rade ich príjmite, synovi ich pomenujte, zrkadlite. Hneváš sa. Chcel si to ináč.

Tento prístup dieťa upokojuje, prepájajú sa mu pritom hemisféry, učí sa spojiť si telesný pocit s emóciou a jej pomenovaní, buduje si slovnú zásobu a emocionálnu inteligenciu.
Zároveň sa dieťa cíti prijaté, v bezpečí, dostáva odkaz, že na jeho pocitoch záleží, že je dôležitý. Že ho rodič počúva a snaží sa mu rozumieť.

Ak syn koná nežiadúco, čo sa zdá, že sa u neho objavuje často, treba mu nastaviť hranicu. Momentálne ich testuje, skúša.

Hranice nastavujte v troch krokoch.
1. Popísanie situácie, pomenovanie emócie.
2. Nastavenie hranice, limitu.
3. Poskytnite alternatívu.

Tiež mu nastavujte fyzickú hranicu. Keď niekoho ohrozuje, aj seba, použite kľudné slovko Stop! Nie! a až následne komunikujte hranicu tak ako spomínam vyššie.

Zdá sa, že syn nemá hranice jasne dané. Dieťa hranice potrebuje. Síce mu poviete, že nabudúce nepôjdete von, ale predpokladám, že idete. Vytvára to u dieťaťa chaos. Mal b dostať takú hranicu, také možnosti výberu, aby ste ich vy ako rodič dokázali dodržať. Nastavenie hraníc a ich dodržiavanie je v zodpovednosti rodiča.
Ak sú pre dieťa nepredvídateľné, nekonzistentné, dieťa pociťuje zmätok a tým pádom aj pocit nebezpečia a neistoty. Hranice predstavujú pre dieťa bezpečie.
Myslím si, že túto potrebu si syn snaží naplniť. Avšak viac by som určite zistila z osobného stretnutia.
Tak či onak, hranice sú pre dieťa skutočne extrémne dôležité, predstavujú bezpečie a je na rodičovi, aby ich nastavil jasne, ale láskavo s rešpektom k dieťaťu.

Vytvárajte synovi bezpečie a prijatie.Venujte synovi pozornosť, prejavujte lásku. Sledujte jeho signály a napĺňajte jeho potreby.

Dieťa sa vždy správa z nejakého dôvodu, lebo mu to napĺňa nejakú potrebu.

Syn potrebuje cítiť, že jeho ako osobu prijímate a len niektoré jeho správanie nie je v poriadku. Buďte mu sprievodcom, práve v tých náročných chvíľach vás najviac potrebuje. Využite ich na to, aby ste sa so synom zblížili, aby ste sa vzájomne niečo naučili.

Dávajte mu ocenenie, na výber, nechajte ho občas rozhodovať a jeho rozhodnutia rešpektujte.

Komunikujte empaticky. Krik, tresty, vyhrážky, odsudzovanie, zastavovanie emócii určite nie sú na mieste. Niekedy zafungujú krátkodobo, avšak ako píšete, zdá sa, že syn si už na ne zvykol a nič mu nerobia. Navyše zrejme tuší, že nie všetky vyhrážky myslíte vážne. Takéto metódy tiež dávajú dieťaťu najavo, že nie je dôležité, že ho neprijímate a narúšajú vzťah aj dôveru medzi vami.

Prijatie je veľmi dôležité.

Syn dáva najavo svoje potreby, komunikuje ich, niečo prežíva, trápi sa a chce vás pri sebe. Takto to skrátka má, inak to teraz nevie. Správanie odráža stav duše dieťaťa, jeho prežívanie. Jeho správanie je chaotické, nepredvídateľné, všetko naznačuje tomu, že toto aj prežíva. Určite treba popracovať na tých hraniciach a na vašom vzťahu. Pozornosť má, ale zrejme nie takú ako potrebuje.

Rozumiem, že ste frustrovaní a unavení, obzvlášť v tomto náročnom období.

Ak máte pocit, že to nezvládate, že by ste potrebovali nejaký nový prístup, pohľad, pomôcť vo vzťahu a komunikácii so synom, obráťte sa na odborníka.